Takže zdravím všetkých pri druhom pokračovaní môjho prehľadu ultimatívnych / ikonickych kariet v dejinách hry Magic the Gathering. Znovu pre istotu ešte raz zopakujem, že pôjde o môj stručný výber. Stručný preto, pretože dejiny Magicu sú (relatívne) dlhé a kariet naozaj veľa. A môj preto, že pôjde o názor subjektívny.

Ultimátní karty Homelands (1995)

Je po väčšinou považovaná za najslabšiu „normálnu“ edíciu v dejinách Magicu. To je možno trochu príliš silné tvrdenie, predsa len tu existovali i sady ako Legends či Prophecy, no rozhodne patrí k tým najslabším. Nie len že to bola malá sada - mala len 115 kariet a každý booster ich obsahoval iba 8 (rovnako na tom ale v tej dobe boli i sady ako Fallen Empires či The Dark), no ony tie karty samy o sebe naozaj nejakou extra silou nedisponovali.

Samozrejme sa kupovali, pretože v tej dobe toho pokiaľ šlo o Magic, boostre  a tak podobne k dispozícii (zvlášť v Čechách a na Slovensku) veľa nebolo, ale balíky sa s nimi dvakrát vytuniť nedali. Pár kariet (3) sa ale predsa len našlo.

Serrated Arrows

Z dnešného pohľadu naozaj nie sú „šípky“ nejaká veľká bomba. Ale musíte si uvedomiť to, v akom čase a na akú metu „prišli“. Hracím stolom dominovali Biele a Čierne Kone. A všetok kvalitný removal (možno mimo Lightning Bolt-u) sa koncentroval v bielej (Swords to Plowshares, Exile) a čiernej farbe (Terror, Contagion). Lenže práve tieto decky disponovali dvoma playsetmi knechtov disponujúcich protekciou práve na opozitnú farbu.

A tak mať možnosť jedným použitím tohto bezfarebného artefaktu - zničiť jeden kus z najhranejších bytostí vtedajšieho štandardu a dvojitým použitím ďalších „x“ bytostí vrátane White Knight-a, Hypnotic Specter-y či Man-o'-War-a, to ste ocenili naozaj v každom balíku. A tak bolo toto „céčko“ cenené hráčmi viac, ako väčšina rérok.  Deck list využívajúceho tento artefakt však neprikladám. Jeden z takéhoto typu decku som popisoval už vo svojom minulom článku, takže si ho môžete pozrieť tam.

Merchant Scroll

Bola ďalšia z modrých kariet, ktorej to „trochu trvalo“. Ľudia samozrejme okamžite spozorovali podobnosť s Demonic Tutorom (v tej dobe jediný dostupný tútor), no i jeho istú protichodnosť. Hľadať modrým sorcery tútorom modrý instant sa sprvu zdalo trochu schizofrenické. Ale nakoniec na to hráči prišli. Tútorom sa najlepšie darí v kombo balíkoch. Nie sú to totiž kombo kúsky, ale dokážu ich hľadať. A tak si domov našiel v modrými instantmi preplnenom High Tide decku. Decklist som tiež ukázal v minulom článku. No a po odchode Fallen Empires kariet z formátu extended, si miesto našiel v podobnom i keď menej spoľahlivom Night Sight decku.

Ten získaval manu skrz čierny High Tide - Bubbling Muck a za takto získanú manu potom zoslal Mind's Desire. No a Scroll v tomto decku znovu hľadal podporné a kill súčasti ako Turnabout a Accumulated Knowledge, alebo Brain Freeze a Stroke of Genius. A aj keď Merchant Scroll nezažil slávu aká bola doprianá modrým kúzlam typu Force of Will či Brainstrom, tak napríklad na - kopcom „restricted obmedzní“ zviazanom - Vintage sa hráva dodnes. V deckoch ako Sultai, Paradoxical Storm, UR Xerox či Esper. A to už niečo o jeho sile hovorí. A na záver pridávam decklist spomínaného Night Sight komba. Bohužiaľ k zloženiu sideboardu som sa už nedopracoval.

Ultimátní karty Alliances (1996)

Bola priamym opakom predchádzajúcej sady. Bola nabitá silnými kartami. Silnými kartami, ktoré boli očividné od okamihu, kedy ste ich zbadali a silnými kartami, na moc ktorých mala magicová komunita prísť až časom. A tak ako bolo ťažké vybrať z Homelands nejaké karty ... pretože bola väčšina príliš slabá, tak tu bolo ťažké vybrať (teda až na jednu výnimku) tie správne ... pretože ich tu bolo silných naozaj veľa.

Pretože tu bola Elvish Spirit Guide – neprerušiteľný polovičný zelený Dark Ritual, v tej dobe veľká pomoc pre Green Stompy, vzor Simian Spirit Guidy a dodnes hrávaná karta na legacy v deckoch ako Golgari Depths a Bug Survival, Lake of the Dead – jeden z uholných kameňov vtedajších najmocnejších Necropotence deckov, Thawing Glaciers – zdroj kartovej výhody do Ux Kontrolov tej doby, Pyrokinesis – prvé 4 damage „for free“ v dejinách Magicu,  Dystopia – mocná sideboardovka proti Bielym koňom a Erhnamgeddonu, Exile – naopak jeden z najlepších removalov pre vyššie spomenuté decky, Arcane Denial – dôležitý counterspell pre UW Millstone deck a prvý z radu kvalitných 1U counterspellov (Mana Leak, Remand, Miscalculation, Disdainful Stroke, ...), Contagion a Bounty of the Hunt – síce slabší súrodenci FoW-u, ale i tak veľmi dôležité súčasti Čiernych koní a Zeleného pekla. Ale ja som si nakoniec vybral tieto karty.

Force of Will

O víťazovi z Alliances ale samozrejme nebolo pochýb. FoW je pre mňa najlepšia a najsilnejšia karta Magicu (ak sa teda bavíme o veciach mimo Power 9 a podobne), ktorá kedy bola vydaná. Ako som už ale párkrát spomínal, spočiatku mala ťažké presadiť sa do balíkov. Prvé kontroly ju hrávali tak maximálne dvakrát v side. Veľmi dlho ju totiž hráči vnímali ako kartovú nevýhodu. Ale ako náhle prišli na jej silu, už zo scény neodišla. A jej sila samozrejme rástla s „príchodom“ eternal formátov a tiež zväčšovaním sa celkového „poolu“ využiteľných kariet. Celkom pekne to zobrazuje i jej preniknutie do „magicových axiom“. Viete čo tým myslím. Máme pár tvrdení, ktoré sa v Magicu neustále opakujú. Pred (dlhším) časom musela každá bytosť na moderne prejsť „testom Lightning Bolt-u“. A tiež platilo „a samozrejme to zväčšuje Tarmogoyfa“.

No a na rovnakom princípe - silu každej modrej karty zvyšuje veta „a dá sa zahodiť do Force of Will-u“. Ale platí to i naopak - každá dobrá modrá karta recipročne zdvíha silu FoW. Decklisty tu zo zrejmých dôvodov uvádzať nebudem. Silu tejto karty totiž dobre ukazuje i jej prítomnosť v najsilnejších balíkoch, ktoré som už opísal či ešte len opíšem. Či už to boli (nakoniec) všetky modré kontroly na všetkých formátoch či balíky ako štandardné Akadémie zo „Zimy komb“, extendové NecroDonate a HighTide, či dávne legacy UGx Thresholdy. A i na súčasnej legacy musíte mať naozaj extra dôvod prečo hrať modrú a nehrať FoW (Ad Nauseam Tendrils, ...). Prosto pre mňa – najlepšia karta Magicu.

Kjeldoran Outpost

Na rozdiel od spomínaného Force of Will-u sa Outpost v kontroloch presadil skoro okamžite. Aj keď je pravdou, že sa (podobne ako Armageddon v Erhnamgeddon-e) nehrával vo „svojom“  UW CounterPost-e pravidelne v plnom počte. Sám veľký Finkel ho na US Nationals 1997 hral vo svojom decku iba dvakrát. Ale zase to bola jeho jediná wincondition. Inak bol deck zložený hlavne z kariet, ktoré mali súperovi znemožniť hrať jeho hru.  Bolo v ňom 11 prerušovaní + playset Abeyance, 8 kusov removalu a nejaké ťahanie kariet. A dostal sa s ním až do Top 8. A v jeho balíku boli síce i iné karty z tejto edície -  Thawing Glaciers zariadili, že ste v mid a late game (ak ste sa ich teda dožili) ťahali už iba spelly a nie zeme, Browse bola taká „pramáti“ Azcanty, no kartou čo dala decku meno bol práve Outpost.

Táto zem totiž dokázala v early game produkovať chumpblockerov – väčšina hrávaných pozemných bytostí tej doby (Erhnam, Maro, ...) totiž nemala trample. A od strednej fázy hry už dokázali tokeny i útočiť. S plnou rukou Counterpellov a Wrath-ov, súper už svoje veľké bytosti na stôl nedostal. Ale našlo sa i dosť balíkov, ktoré Kjeldoran Outpost hrávali štyrikrát. Na území bývalého Česko-Slovenska (ale nielen u nás) sa často hrávali Biele Kone, ktoré v snahe maximalizovať prínos tejto zeme (a všetkých ostatných bielych knechtov) hrávali tak 3 kusy Crusade. To boli časy :). Decklist si môžete (znova) pozrieť v mojom minulom článku. Tu ale uvádzam decklist práve Finkelovho CounterPostu z Nationals. Za zmienku stojí jeden CoP:Black už v maine a - na potvrdenie mojich slov – i to, že on sám hral  FoW iba v dvoch kusoch. Síce už v maine, ale iba dvakrát.

Balduvian Horde

Na druhej strane nejaký veľký turnajový úspech nedosiahla a možno som mal predsa len vybrať tú Elvish Spirit Guide. Lenže. Pri vyjdení sady práve táto Horda platila za „tú bytosť“. Bytosť, ktorá sa mala stať nástupcom Erhnam Djinn-a (a Juzam Djinn-a). Najlepšou bytosťou Magicu v pomere cena – výkon. Hráči  údajne  radi „púšťali“ i Mox, len aby ju získali (to si nie som istý, to som iba počul). A keďže bola červená, v čase jej zoslania ste už i tak nemali mať karty  na ruke a tak nemala mať žiadny drawback. A keby aj áno. Keby ste kartu discardli a súper vám Hordu i okamžite mohol zničiť (a vy by ste tak stratili dve karty), tak si  musíte uvedomiť, že v tom čase to so spot removalom vyzeralo naozaj  biedne.

A tak z kariet, ktoré na ňu dosiahli (a Bolt to teda nebol) sa pravidelne hrával tak maximálne Swords to Plowshares, Exile a možno nejaký ten Terror v sideboarde deckov s čiernou. A napríklad s takou Tinder Wall ste ju mohli zoslať už v druhom kole. Áno i takýto zábavný Magic niekedy bol. No nakoniec sa však najväčším drawbackom ukázala chýbajúca evasion. Bez trample, či aspoň menace (i keď vtedy sa to tak samozrejme ešte nevolalo), ju súper mohol chumpblokovať do nekonečna. Napríklad i „obyčajnými“ tokenmi zo spomínaného Kjeldoran Outpost-u.

Bonus: Pillage

Predchodkyňa Vindicate, Maelstrom Pulsu či Assassin´s Trophy. Už v čase vydania bola považovaná za silnú kartu. Ak to trochu pritiahnem za vlasy - dovtedy ste mohli kartou buď zničiť zem (Stone Rain), alebo zničiť artefakt (Shater). Ale nie oboje. A teraz ste však získali flexibilitu, dovtedy v Magicu nevídanú. A s celou masou cieľov oboch typov akými boli Lake of the Dead, Thawing Glaciers, Kjeldoran Outpost, Howling Mine, Nevinyrral´s Disk, Ivory Tower a mnoho, mnoho ďalších, získala červená najuniverzálnejšiu kartu od dôb Lightning Boltu. Nehovoriac o tom, že land-deštrukcia bola v tej dobe úplne v pohode (a v podstate tier) hrateľná stratégia. I keď sa Pillage turnajovo presadila skôr v iných balíkoch.

Paul McCabe, semifinalista World Championship-u v roku 1997, mal tri jej kópie v sideboarde a súper Jakuba Šlemra vo finále - Janos Kuhn, hral dokonca jednu v maine. A to hral trojfarebný Jeskai, v ktorom „fixoval“ hlavne pomocou Thawing Glaciers. Ale ako príklad využitia tejto karty, predsa len uvádzam decklist „starej dobrej“ Land-deštrukcie 1996, ktorá využívala ako Pillage, tak i Hordu. A aj keď je pravda, že tento deck už obsahoval i kopec kariet z nasledujúcej sady Mirrage (tým sa ale zatiaľ nechcem venovať), pointa decku vychádzala zo sád predchádzajúcich. A nakoľko sa s touto stratégiou v takejto podobe už ťažko mladší hráči štandardu stretnú, trochu sa tu zdržím. Dark Ritual slúžil (klasicky) na urýchlenie, lacné bytosti (Knight-i) a lacný burn (Bolt, Incinerate) a ničenie (Contagion) mali zdržať súpera než začali jeho manové zdroje ničiť Pillage, Stone Rain a Chocking Sands. No a potom mali súpera už iba doraziť veľké, alebo agresívne nacenené bytosti ako Ihsan´s Shade, Balduvian Horde či horúca novinka z Mirage - Wildfire Emissary. Za zmienku už potom stáli asi iba Forsaken Wastes, ktoré pomaly zabíjali „znehybneného“ súpera.