Malé dejiny magicu / Budgetový občasník III - 1

Zdravím všetkých. Som tu s treťou sériou článkov o dejinách Magicu. Po sérii článkov o farbách magicu a silných kartách týchto farieb a po sérii venujúcej sa monocolor deckom, je tentoraz na rade mini-séria o dvojfarebných balíkoch. Dnes to budú dvojfarebné Aggrá. A väčšina z nich bude zeleno-nejaká, pretože ak niečim zelená v dejinách magicu disponovala, tak to boli kvalitné bytosti. Takže poďme rovno na to.

Ernhamgeddon 1996

Prvým dvojfarebným aggrom, ktoré získalo svoj „legendárny“  status  bol okolo roku 1996 vzniknutý Erhnamgeddon. Celá pointa decku spočívala v (akom takom) manovom urýchlení, vyložení nejakej veľkej po väčšinou zelenej (Erhnam Djinn) bytosti a následnom zničení všetkých zemí jednou z vtedajších najlepších kariet (ak nie dodnes) Aramgeddonom - odtiaľ názov Ernhamgeddon. Potom už bolo potrebných už iba niekoľko málo kôl na "ujazdenie" súpera.

Pokiaľ ide o bytosti tak hrala prím samozrejme rýchla  - pätinu životov súpera jedným útokom berúca - štvormanovka (cez jednu zelenú) v podobe Erhnam Djinn-a. Mal síce i postih, no ten sa už po zničení všetkých zemí stával minimálnym. Ďalšou bytosťou bola „novinka“ z Mirrage a síce (vtedy mocný) Maro a ešte ďalšou tiež novinka „košický hryzúci Erhnam“ - Nettletooth Djinn. A v jednom - dvoch kusoch sa vtedy hrávala i „prvá“ bytosť so shroud Deadly Insect. Úlohu manového urýchlenia plnila buď stena Wall of Roots (ktorá ale dokázala v prípade potreby i čo to pobrániť – Ball Lightning napríklad), alebo sa hrávali nejaké tie Diamanty. No a jedinou nie-zelenou bytosťou tak v balíku bola iba jedna s najobdivovanejších a najchcenejších bytostí vtedajšieho Magicu – Serra Angel.

Pokiaľ ide o sekciu kúzel, tak najlepšími ničeniami vtedy naozaj disponovala biela. Ale je s podivom, že sa karta, ktorá dala balíku polovicu mena, teda Armageddon hrávala skôr v počte troch kusov, než v playsete. I keď ja osobne som uprednostňoval štyri. Naopak sa v štvorici  hrávalo to najlepšie cielené ničenie Magicu (v celých dejinách) a síce Swords to Plowshares Buď na mirror, alebo na veľké červené kusy súpera. A keďže k najpopulárnejším stratégiám vtedy patrili Biele a Čierne kone, tak sa hrávalo i ničenie obchádzajúce protekcie. A to ako cielené v podobe (mojich obľúbených) Serrated Arrows, tak i globálne v podobe Wrath of God. A áno - naozaj existovalo obdobie, kedy sa hrávalo i ničenie artefaktov a enchantmentov v jednom-dvoch kusoch v maine, len tak „na chuť“. Konkrétne to bola (pre mladších hráčov) biela Naturalize a síce Disenchant. A ak ako urýchlenie využíval hráč Diamanty (alebo „kamence“ ako sme ich vtedy tiež volali), tak sa v jednom dvoch kusoch hrával i Enlightened Tutor. Ten ale samozrejme hlavne preto, že dokázal nájsť ako Arrows, tak i jednu s najlepších manipulácii s knižnicou Sylvan Library a po sideboarde i nejaký ten COP. V zemiach manovú fixáciu predstavoval prvýkrát vydaný Brushland.

V sideboarde už potom boli práve tie spomínané Circle of Protection najčastejšie proti červenej (direct damage), zelenej (veľké kusy) a čiernej (protekcia na biele ničenia). Modrá sa "na bytosti" vtedy veľmi nehrala a na biele bytosti dosiahli i Swordy. Proti artefaktom a očarovaniam tam boli zvyšné dva univerzálne Disenchanty a potom i globálne ničenia ako Tranquility, alebo manovo menej náročný Tranquil Domain a tiež Seeds of Innocence. Shadowbane sa potom používalo hlavne ako prevencia Drain Life-u, čo bola vtedy dôležitá súčasť silného Necropotence balíku. No a ak sa nehral v playsete v maine, tak tu bol i ten posledný Armageddon.

Balík dokázal vďaka stenám, rýchlemu vyloženiu veľkých bytostí a dostupnému ničeniu zastaviť rýchle aggrá a zničenie zemí porážalo i kontroly a (tých zopár) kombo balíkov. Deck dokázal byť rovnako dobre rýchly, ako i efektívny (silné bytosti). A bol to taký (z dnešného pohľadu) oldschool balík. Bol o bytostiach, ničeniach a interakcii zo súperom. A mal tiež taký klasický fantasy nádych a atmosféru klasického boja dobra (zeleno-biela) proti zlu (čierna, červená). No a v tej dobe sa i ostatné balíky hodnotili podľa toho či dokázali porážať Erhnamgeddon (a pár ďalších balíkov samozrejme), alebo nie. Niečo ako je dnes na štandarde Abzan.

Potom na chvíľu (1998-2000) nastalo obdobie kedy sa hrávali (až na výnimky ako 5color Survival deck) skôr nejaké tie monocolor balíký – Monowhite Weenie, Monored Wildfire, Monored Slight, Monogreen Stompy, Moonoblack Kontrol (Jakub Šlemr na Worlds 1999) alebo Monoblue Tinker a podobne.

Threshold 2002

No už okolo roku 2002 sa ale začal hrávať zeleno – modrý Threshold deck. Bol založený na lacných malých bytostiach, ktoré však s pomocou plného hrobu (aspoň 7 kariet) dokázali narásť do značných rozmerov. Prím hrala samozrejme jednomanová Nimble Mongoose, ktorá mala shroud (hexproof vtedy ešte neexistoval) a tak sa dokázala vyhnúť väčšine vtedy hraného cieleného ničenia (Fire/Ice, Ghastly Demise, Flametongue Kavu, ...) a s bonusom +2/+2 za threshold už predstavovala reálnu hrozbu. Jej dvojičkou na vtedajšom štandarde bol dvojmanový Werebear. Ten dokázal narásť dokonca o +3/+3. Síce sa dal (relatívne) ľahko zničiť, na druhej strane vďaka schopnosti Llanowarských elfov sa do balíku viac ako hodil na hranie tých pár drahších kariet.

Seton´s Scout síce už taká bomba nebol, no s tresholdom sa z neho stávala 4/3 za iba dve many (cez iba jednu zelenú – čo pri dvojfarebnom balíku bolo vtedy veľmi dôležité) a i jeho reach sa občas (no zase nie až tak často) mohol ukázať ako relevantný. Poslednou dvojmanovou (a bojovou) bytosťou bol potom výborný Wild Mongrel, ktorý sa síce na threshold nespoliehal, ale zase ho dokázal v pohode „zariadiť“. A to, že vďaka tomu dokázal i meniť farby, to ho zachránilo pred mnohým ničením tej doby (Ghastly Demise, Hibernation, ...). No a pri potrebe "naplniť" threshold sa hrávali i  tokeny vyrábajúce sorcery a to ako Call of the Herd, tak i Roar of the Wurm. No a zvyšok creature-sekcie tvorili dve Inkarnácie: modrý Wonder ak bol v hrobe (a tam ho zase nebol až taký problém dostať) dával všetkým bytostiam lietanie a poskytoval tak možnosť „posledného“ smrteľného útoku a zelená Genesis umožňovala zasa vracať bytosti z hrobu do ruky. 

Non-creature sekciu tvorilo modré  ťahanie kariet spojené s napĺňaním hrobu v podobe instatnej Mental Note a sorcery Careful Study. Problémom bola ale sekcia ničenia. Tá nie je - v tejto farebnej kombinácii - nič extra ani dnes, nehovoriac o vtedajšom štandarde. Hralo sa maximálne nejaké to tapovanie bytostí a ťahanie kariet v jednom (ak to súper hral na veľké bytosti) ako Fire/Ice, alebo Repulse. V zemiach stál za zmienku iba štandardný Yavimaya Coast.

V sideboarde bol playest Compost-u na Psychatoga, GB Thresholdy, alebo Monoblack kontroly točiace sa okolo Mutilate. Disrupt a Counterpell-y tu boli proti Kombo či Kontrolným balíkom a Ray of Revelation proti enchantmentom (Opposition). No a threshold nabíjajúca Rushing River poslúžila proti nepríjemným permanentom súpera (planeswalkery síce vtedy ešte neboli, no bytostí bolo nepríjemných dosť).

Inak sa však prosto tento balík spoliehal hlavne na to, že dosiahne rýchlo threshold a jeho bytosti sa stanú väčšími skôr ako súperove, alebo než spustí kontrolný hráč svoje „globálne ničenia“ (Upheaval, Hibernation, Wrath of God, ...). Na druhú stranu vďaka prístupu k modrej (nejaké to prerušovanie v sideboarde) sa balík dokázal vysporiadať i s balíkmi ako bol Psychatog  (Disrupt, Counterspell, Gainsay, ...). Na druhej strane síce bol samozrejme náchylný na akýkoľvek gravehate, ale dokázal vyhrať naozaj proti komukoľvek. Nehovoriac o tom, že jeho trojfarebná verzia (buď UGR, alebo UGW) prenikla neskôr i na Legacy.

Aggrá 2004-2005

No a potom nastalo (nie pre magic, ale pre tento článok dôležité) obdobie kedy som sa od Magicu vzdialil najviac. A tak pri absencii spomienok a minime mňa dostupných informácii toto obdobie preskočím.

Síce mám aké také povedomie, že sa okolo rokov 2004/2005 hrávali modro zelené aggrá založené na manovom urýchlení (Llanowar Elves, Sakura-Tribe Elder) a veľkých bytostiach z Kamigawy (Keiga, the Tide Star, Kodama of the North Tree), zeleno-biele aggrá s Loxodon Hierarch-om a Yosei, the Morning Star,  alebo dokonca balíky modro-čierne postavené okolo Dimir Cutpurse a Hypnotic Specter? Myslím. No keďže som práve vtedy magic nehrával a nespomínam si preto na vtedajšiu metagame, nevedel by som popísať ani interakciu balíkov, ani interakciu kariet a tak podobne. Jediné čo viem je to, že to bolo obdobie Sensei's Divining Top a Umezawa's Jitte-y!! A to je málo.

Takže sa pohnem ďalej. Zastavím sa až v roku 2007, kedy som sa k magicu začal vracať. A znalí veci asi vedia prečo. V máji toho roku vyšiel Future Sight a v ňom (aspoň pre mňa) best creature ever – Tarmogoyf. A i keď už o rok nato prišiel na štandard dominujúci (a skoro taký legendárny status ako Erhnamgeddon dosiahnuvší) balík a to modro-čierne Faerie - postavené okolo kariet ako Vendilion Clique, či Spellstutter Sprite a celé to ochránil Cryptic Command, plus tu bol samozrejme Bitterblossom - ja som si k opisu vybral starší (ale mne predsa len bližší) zeleno-čierny balík práve s Tarmogoyf-om. A možno to nebude práve nejaká extra súťažná verzia, ale bude to balík, s ktorým som sa okolo roku 2007  „bežne“ stretával. Aj keď je mi jasné, že práve za tento výber asi zožnem najväčšiu kritiku.

GB Aggro 2007

Prvou bytosťou boli v desiatej edícii vydané Birds of Paradise. Aj keď by sa pri dvojfarebnom balíku farebná fixácia nemusela zdať až taká relevantná, po odchode „prvého“ ravnického bloku a teda hlavne shocklandov si svoje miesto v balíku určite našli. Nehovoria o tom, že pomáhali i hraním tých zopár drahších kúzel v balíku (o tých neskôr). Rovnakú úlohu potom plnili i Llanowar Elves (teda myslím urýchlenie). V dvojmanovkách to bol potom samozrejme Tarmogoyf. U neho chvíľu trvalo, než ľudia zistili aký je dobrý, no potom už bol všade (a aj keď mnoho ľudí tvrdi, že dnes už je dokonca Young Pyromancer lepší, mňa nepresvedčia). Vďaka novinkám s Lorwynu (planeswalkeri, tribal kúzla) narastal v tej dobe do rozmerov, pri ktorých mu mohol konkurovať málokto. Zvlášť keď doba Bitterblossom-ových chumpblokerov mala ešte iba prísť. V trojmanovkách Ohran Viper plnil úlohu bytosti do krivky a „košického“ Shadowmage Infiltrator-a. Rovnako ťahal (karty), mal tri životy, len namiesto namiesto fearu mal deathtouch. Takže ak ho súper nezriešil rýchlo (a blokovanie bytosťami zase až takým riešením nebolo) dokázal zariadiť rovnakú výraznú kartovú výhodu.

No a potom to už bolo rôzne. Druhou trojmanovkou bol občas navrátilec z Mirrodinu (vyšiel v desiatke) Troll Ascetic. Síce v porovnaní s Tarmom vyznel ako chudobný príbuzný, no v mirroroch sa osvedčil. A pokiaľ si pamätám občas sa hrával i Scryb Ranger. Predsa len Faerie už na štandarde boli (i keď zatiaľ iba v menej vytunenej verzii - Mistbind Clique, Pestermite, Scion of Oona, Spellstutter Sprite, ...) a tak sa protekčný lietajúci a manovačov odtapujúci ranger občas hrával. Poslednou (a asi jedinou nezelenou) bytosťou bol Nekrataal 2.0 v podobe Shriekmaw-a. I on bol jedným z dôvodov hrania manovačov. Dokonca sa občas hrávali i Masked Admirers,ako ďalší zdroj kartovej výhody.

V nebytostnej verzii to ako prvá bola novinka s Lorwynu a síce Thoughtseize. V tej dobe to bol naozaj výborný (manovo) lacný discard zahadzujúci Shadowmage Infiltrator-a, Makeshift Mannequin-a, Sower of Temptation ale i Profane Command, Cryptic Command, či planeswalkerov. Nehovoriac o tom, že tak dokázal i plniť hrob pre Tarmogoyfa. No a tak ako poskytla zelená "klasicky" bytosti, čierna sa vytasila "klasicky" s ničením. V oblasti zabíjanie bolo niekoľko možností i keď zasa nič z čoho by jeden padal na zadok. Rýchlym riešením boli Nameless Inversion (ktoré síce nezabilo Tarmogoyfa, ale sa dalo občas zahrať i ako posilnenie) a Eyeblight's Ending (ktoré síce Tarmogoyfa zabilo, no s elfami bol problém) a hlavne "modernový" Slaughter Pact (i keď ten mal zase problém s čiernou - Shadowmage Infiltrator, Shriekmaw). Pomalým (manovo náročným) ničením bol zase Profane Command, ktorý toho ale zase zvládol i viac naraz. Poslednou zložkou boli najvýraznejšia novinka tej doby – planeswalkeri. V tejto farebnej kombinácii zelený „owerrun produkujúci“ Garruk Wildspeaker a čierna „skoro tútorujúca“ Liliana Vess.

Pokiaľ ide o zeme, bolo po dlhej dobe znovu z čoho vyberať. Boli tu zeleno-čierne  Llanowar Wastes a Gilt-Leaf Palace (Llanowar, Eyeblight's Ending, Nameless Inversion), Treetop Village (Desiatka toho priniesla dosť) a Urborg, Tomb of Yawgmoth. Všimnite si ale aj vysokú (fantasy) kvalitu ilustrácii zemí v období okolo Desiatej edície. To bola radosť hrať (zvlášť treetokpka sa podľa mňa vydarila).

V sideboarde bol nový Wrath of God v podobe Damnation proti Elfom a Faeriam a  Eyes of the Wisent (tiež veľmi pekná ilustrácia) proti čomukoľvek modrému. Pithing Needle tu bola na planeswalkrov, ale i na napríklad Siege-Gang Commander-a v nových Rampách (Into the North, Search for Tomorrow). Extirpate občas pomohla proti Stormu, rovnako ako Riftsweeper (Rift Bolt, Lotus Bloom). Cloudthresher zase proti Faeriam. Proti artefaktom (Loxodon Warhammer, súperova Pithing Needle, ...) sa hrával buď Viridian Shaman, alebo i očarovania ničiaci a split second-om disponujúci Krosan Grip.

Balík to bol viac menej univerzálny, ale bol na boj s prevažne aggro balíkmi dobre vybavený. Vďaka discardu (kto chcel mohol si pridať i Stupor) si však vedel poradiť i z kontrolmi či kombo balíkmi.Ako som napísal, bolo to obdobie, kedy som sa k magicu iba začínal vracať a takže až také podrobné spomienky nemám, ale mám pocit, že to bolo pre štabdard dobré obdobie, nie nepodobné situácii dnes po výjdení Chánov. Balíky boli síce prevažne Aggrá ale boli veľmi rôznorodé (dvojfarebné GB, GR Beatdowny, modré "blue skies" Faerie, UB balíky postavené okolo kariet ako Epochrasite,  Shadowmage Infiltrator a Makeshift Mannequin a podobne) a i nejaký ten Kontrol, či dokonca Kombo sa našlo. A znova dochádzalo k interakcii medzi hráčmi a nie k iba obyčajnému skladania skladačky.

Po Lorwynskom bloku však prišla Alara (ktorá mňa osobne zlomila k návratu úplne), ktorá ale priala hlavne trojfarbám (Esper, Jund alebo moja obľúbená Naya) a s príchodom Zendikaru sa už jedná prakticky o súčasnosť a tak toto obdobie preskočím. Ja viem, že by som mohol spomenúť ešte i napríklad „Titánov na všetky spôsoby – GB, GR, ...“ (teda roky 2010 a vyššie) ale to už boli Rampy a nejednalo s tak o klasické Aggrá (zo starej školy), plus nechcem predlžovať článok.

GB Aggro 2014

Posledným „rozborom“ bude tak (relatívny) dvojfarebný budget na dnešný štandard. I keď to už zo zrejmých dôvodov (dvojfarebné zeme) až taký budget nebude. A bude to farebná kombinácia zeleno-čierna. Táto farebná kombinácia totiž poskytuje relatívne lacné riešenie ako v oblasti bytostí, tak i v oblasti disruptu (ničenie, discard) či sideboardových možností.

V jednomanovkách začneme Elvish Mystic-om. Tento balík síce až tak veľa urýchlenia nepotrebuje (nie je to midrange), ale niekedy sa to zíde (viď neskôr). Ďalšími (lacnými) jednomanovkami sú Gnarled Scarhide a  Bloodsoaked Champion. Obaja nemôžu blokovať, Champion je trochu lepší (dokáže sa vrátiť z hrobu), Scarhide je ale zase (finančne) lacnejší a má bestow. V dvojmanovkách sa  Heir of the Wilds dokáže postaviť i podstatne väčším bytostiam (v Green devotion napríklad), na druhú stranu proti červenej až taký dobrý nie je (Magma Jet, ...). Rakshasa Deathdealer je zasa bytosť, ktorú chcete potiahnuť po globálnom ničení a košický Dark Confidant Pain Seer je, teda skôr môže byť zdrojom potrebnej kartovej výhody. A z výnimkou jednej karty (Cut) ani až tak nezraňuje a je (skoro) automatickým hromozvodom na súperove ničenia. No a sekciu bytostí uzatvárajú lacné trojmanovky. Boon Satyr má flesh (prekvapivý útočník, obránca) a často využijete i jeho bestow na posilnenie vašich slabších bytostí. Práve on je jedným z dôvodov hrania Mystika. No a ak zahráte Herald of Torment, čo i len na práve toho elfa dostanete (technicky) 4/4 flying haste bytosť. A to znamená že preletí Caryatidu, Coursera a dosiahne i na Elspethku.

V kúzlach už veľa miesta na experimentovanie nie je. Ulcerate a Bile Blight je tu ako rýchle ničenie do začiatku. Ulcerate stojí iba jednu manu (a tri životy), ale ako kombat trik dokáže v súboji zvesiť i o dosť väčšie bytosti (a preto sa hodí do takéhoto aggro balíku) a Blight zase môže teoreticky i priniesť kartovú východu. Momentálne ale naozaj čiernej chýba kvalitné ničenie za dve many (staré dobré Abrupt Decay, či Dreadbore, a vlastne i stará dobrá Doom Blade (i keď zase Abzan ...)). Len netreba zabúdať, že i Blight dokážete využívať ako kombat trik. No a Murderous Cut je zase trochu manovo (či hrobovo) náročnejšie, ale zase bezpodmienkové instantné ničenie. No keďže je tento balík dosť suicide deck, je tu iba v dvoch kusoch - naozaj ju nechcete otočiť pri Seer-ovi. No a Despice zase hraje úlohu chudobnej príbuznej Thoughtseize, ale zase na dnešnej metagame sa u súpera nejaká tá bytosť či planeswalker vždy nájde.

V zemiach som rezignoval na momentálne finančne najnáročnejšiu zeleno-čiernu zem Temple of Malady (10 €) a zaradil iba playset zraňujúcich (no netapnuto prichádzajúcich) Llanowar Wastes (okolo 5 €) a playset liečiacich (no tapnuto prichádzajúcich) Jungle Hollow. Zvyšok doplňujú základné lesy a bažiny.

Bez prístupu k bielej síce prichádza balík o pár silných ako základných (Fleecemane Lion, Siege Rhino, Abzan Charm, ...) tak i sideboardových možností (Glare of Heresy, Erase, ...), na druhej strane i zelená a čierna majú čo v SB ponúknuť. Back to Nature je tu proti momentálne obľúbeným GB Devotion s Doomwake Giant-om, Eidolon of Blossoms a Whipom, kedy predstavuje solídny zdoj kartovej výhody. Podobne k tomu pristupuje i Reclamation Sage. Drown in Sorrow je tu naopak na rýchle balíky ako Rabble Red, či Monoblack Aggro. Proti rovnakým balíkom pomôže i Hornet Nest. Brain Maggot je dodatočný discard proti kontrolom, ale i balíkom ktoré nemajú až tak veľa možností ako sa ho zbaviť (Monogreen Devotion). No a dodatočným ničením sú rýchle jednomanové Hunt the Hunter (Abzan, Green Devotion) a Dark Betryal (Abzan, Monoblack) a dvojmanovú Pharika's Cure (Rabble Red).

Pokiaľ ide o hru ru nie je čo veľa rozoberať. Chce to iba tlačiť, občas preložiť discard, či ničenie. Po globálnom ničení súpera dúfať v tie lepšie bytosti (Rakshasa Deathdealer) a dobrý draw. Samozrejme ak to súperovy dobre príde (Elf - Nykthos - Caryatid - Courser - Genesis Hydra za 7 - Hornet Queen) tak sa balík nechytá, ale hrať sa s ním dá. Malou výhodou je, že proti balíkom hrajúcim masu bytostí (Rabble Red, Mardu, Mono White) sa môžeme vytasiť zo "skoro" rovnakým počtom bytostí. A proti balíkom hrajúcim na tú jednu/dve obludy (Abzan Midrange), zase môžeme prejsť do bestow módu (Satyr, Herald).

Balík už síce nie je z najlacnejších, používa i pár drahších bytostí  ako Satyr, Herald či Champion, ale tí stoja iba okolo 1,5  €, a tak sú i 10x až 15x lacnejšie než najdrahšie bytosti hrávané na štandarde (Brimaz – 25€, Dragon – 13€, Courser – 11€). A i niektoré ďalšie vylepšenia balíku ako napríklad Master of the Feast  nie sú až tak výrazne finančne náročné (4 €). Celkovo tak balík (i so SB) výjde na +/- 50 € a poskytuje možnosti svojho vylepšenia ako pridávaním kvalitnejších kariet (Dowfall, Thoughtseize, Urborg ...), tak i pridaním ďalšej farby (najčastejšie zamozrejme bielej).

A to by bolo všetko. A ešte raz sa ospravedlňujem za stručnosť článku. Poslednú dobu skrz (v menšej miere) server a (v oveľa väčšej miere) skrz môj blbý počítač bolo pridávanie článku naozaj "peklo". Preto i absentujú zoznamy kariet jednotlivých balíkov vytvárané v deckbuildery. Ale ak to čas, technika a moje nervy dovolia, postupne ich pridám.

A ako vždy sa teším na ohlasy v komentároch..

Dorlas

 

Poslat článek na e-mail

E-mail přijemce:	Váš e-mail:

Komentáře

Přispívat mohou pouze přihlášení uživatelé. Pokud chcete vložit komentář, přihlaste se ZDE.