Malé dejiny farieb Magicu I - 4.

Takže Vás vítam u štvrtého a posledného spomínania na dejiny Magicu. I keď teraz sa už dostávame skôr do jeho súčasnosti, ktorú všetci poznajú. No aj keď by som preto mohol svoje rozprávanie skončiť skôr, cit pre systém a zmysel pre dotiahnutie vecí do konca ma prinútili, nosiť drevo do lesa a vodu do studne a ukončiť svoje rozprávanie Gatecrashom.

Ak ma Ravnica nalomila k návratu k Magicu, tak to bola práve Alara, ktorá ma zlomla  úplne. Bola rovnako prevažne zlatá, s výborným dizajnom kariet, novou schopnosťou exalted, podporovala hranie viacfarebných balíkov a bola i dostatočne silná. A priniesla trojfarebné „odštepky“, ktorých názvy sa dodnes používajú na pomenovanie balíkov v troch susedných farbách. Biela v nej dostala Elspeth, Knight-Errant - veľmi schopnú planeswalkerku, ktorá definovala hlavnú schopnosť každého „chodca“ – schopnosť ubrániť samú seba pri útoku súpera. A bol tu i nenápadný Ethersworn Canonist, ktorý sa stal stabilnou súčasťou sideboardov proti všetkým Stormom, Elfom a podobným deckom. Modrá dostala prvého Tezzeret-a - the Seeker-a, a tiež výborného lorda do Affinity, ktorým bol Master of Etherium. A čierna Ad Nauseam (spolu s kartami ako Infernal Tutor a Lion's Eye Diamond) v podstate stvorila legacy ANT. Zelena síce dostala iba jednomanový comon, no ten stál zato. Pretože Wild Nacatl (spolu s Tarmogoyfom) v podstate stvorila pre zmenu legacy Naya Zoo také, aké ho poznáme dnes. Ťažisko bolo ale znova v zlatých kartách. Blightning sa stal na štandarde jadrom červeno-čiernych budget Blightning balíkov, Tidehollow Scullera využívali bielo-čierni a Jund Charm sa dodnes využíva na moderne v Jund-e. A ani ďalší dvaja planeswalkeri bielo-červený Ajani Vengeant a červeno-zelený Sarkhan Vol sa na štandarde nestratili. Sympatický a na štandarde vcelku i silný bol i cyklus trojmanových odštepkových uncommonových bytostí, s ktorých najväčší úspech slávili bantský Rhox War Monk – dokonca ešte i dnes občas súčasť legacy Bant Controlov, jundský Sprouting Thrinax a (môj obľúbený) nayský Woolly Thoctar, ktorý bol posledným klincom v moste, ktorý ma pomaly priviedol späť (musíte pochopiť, že za "mojich  čias" bola za ultra silnú považovaná Balduvian Horde).

Urobil najväčšiu radosť bielym mágom, pretože priniesol druhý Swords to Plowshares v podobe nekompromisného ničenia Path to Exile. A spustil nekonečnú a (podľa mňa) neriešiteľnú diskusiu, ktorý je (a kde) lepší. Červená dostala posilu Fritky v „bytosti“ Hellspark Elemental a v čase dominancie lorwynských Faeries prišiel veľmi vhod i nezrušiteľný Volcanic Fallout. Zelená našla najlepšieho „manovača“ v Noble Hierarch-ovi, ktorý ma dodnes pevné miesto v Maverick-u a ako v Bant Controle, tak i v Bant Aggre. V „zlatých“ to bol samozrejme Progenitus, ktorý zvýšil silu ediktov hrateľných na jednotlivých formátoch a cieľová bytosť v balíku Natural Order na legacy. Ďalej Knight of the Reliquary od začiatku využívaný skrz všetky formáty, pričom pevné útočisko našiel znova napríklad na legacy v Aggro Loam-e, The Rocku či Bant Aggre. A samozrejme tu bol „chuck norris magicových zlosynov a záporňákov“ Nicol Bolas, Planeswalker, ktorý sa síce až toľko nehral, no občas sa stretnúť dal – na štandarde napríklad v Grixis Controle.
 

 

Bola prelomovou edíciou v tom, že obsahovala iba samé zlaté karty. A niektoré z nich stáli naozaj za to. Mocný čierno-zelený Maelstrom Pulse vyzval na súboj bielo-čiernu Vindicate. A aj keď neuspel tak, ako si to mnohí predstavovali (nedokázal zničiť zem) minimálne v Eve Green a The Rock si svoje miesto našiel. Hviezdou menej očividnejšou, no o to nakoniec silnejšou sa stál „kráľ“ nedávneho modernu Bloodbraid Elf, využívajúci novú schopnosť cascade. Bol na ňom (moderne) tak dobrý, až ho nakoniec zabanovali. Som zvedavý či by to urobili keby nebol zeleno-červený ... . Potom tu bola donedávna pevná súčasť Naya Zoo-a na legacy Qasali Pridemage. Momentálne je pri dominancii komb na legacy nahradzovaný skôr Gaddock Teegom, no stále je to ale najlepšie ničenie artefaktov a enchantmentov pre aggrá. Vrátilo sa i ďalšie nekompromisné ničenie, tentoraz bytostí a pre červeno-čiernych: Terminate a tiež anti-kombo Meddling Mage. Bolo tu vydané i jadro Thopter Combo balíkov, kde spolupracuje so Sword of the Meek v podobe Thopter Foundry. A len ako malé kuriozity - bola tu i „predchodkyňa“ Ghor-Clan Rampager-a a síce Colossal Might a „opak“ simického Fathom Maga, vcelku hrávaný Lorescale Coatl.

 

Bola edíciou, ktorá zmenila pravidlá. Síce iba pokiaľ ide o vydávanie kariet v základných sadách, ale za to poriadne. A k lepšiemu. Ale po poriadku. Za prvé priniesla kopec starých známych. Pre tých čo čítali moje posledné články sa o kartách ako Hypnotic Spectra, Birds of Paradise, Black a White Knight, Duress, Pyroclasm, Serra Angel, Air Elemental, Shivan Dragon, Ball Lightning či Fireball veľmi rozpisovať nemusím. A aj keď veľa z nich už stratilo príliš mnoho zo svojej niekdajšej sily, mali v sebe predsa len istý nádych „toho starého“ Magicu. Ďalej dostala každá farba svojho lorda, ktorý ale nebol iba obyčajným +1/+1 lordom. A tak sa nám tu zišla pätica: Captain of the Watch, Merfolk Sovereign (ktorý to dotiahol až na legacy), Cemetery Reaper, Goblin Chieftain a Elvish Archdruid. Ešte lepším prekvapením však bol samozrejme návrat Lorwynských planeswalkerov. No najväčšou novinkou už bolo (iba nerecyklovanie kariet z predchádzajúcich rozširujúcich edícii, ale) vydávanie úplne nových kariet i v  edícii základnej. A že to neboli to hocaké karty. Po pár predchádzajúcich „vysláblých“ core setoch, táto priniesla silu. Biela dostala nadlho najlepšiu bytosť štandardu Baneslayer Angel-a, ktorý tvoril vrchol manovej krivky v mnohých balíkoch a aj proťajšok z opačného manového konca (a dôkaz toho, ako to vyzerá keď sú Savannah Lions zjedení hladnými vojakmi a nie naopak) Elite Vanguard. Modrá dostala (už spomínaného) Jace Beleren-a a výbornú manipuláciu s knižnicou Ponder. Čierna si polepšila ešte i o upírieho lorda, ktorým bol Vampire Nocturnus, a ktorý sa mal s príchodom Zendikaru naozaj vytiahnuť a tiež na dlhú dobu vzor čierneho ničenia (a tiež hranicu medzi dobrým a zlým ničením) pre všetky nadchádzajúce edície, výbornú Doom Blade. Červená síce nedostala žiadnu extra novinku, no pri pohľade na „dlho stratený“ Lightning Bolt, sa naozaj nikto nesťažoval. Zelenú potešil Garruk Wildspeaker a nezrušiteľný protekčný Great Sable Stag. A samozrejme sa tu objavili „nehryzúce“ dvojfarebné zeme (s malou podmienkou), ktoré nás Magicom sprevádzajú do dnešných dní.
 

 

Prial upírom. Nie čiernej, ale upírom. Ale kartami, ktoré potešili najviac a naozaj všetkých, boli samozrejme opozičné fečky, ktoré znova na dlho podporili hranie viacfarebných balíkov. A samozrejme spolupracovali s novou vlastnosťou landfall, ťažiacou s príchodu zemí do hry. Biela získala dve výborné bytosti. Ako malú (práve landfall využívajúcu) Steppe Lynx, ktorá zapadla do ultra rýchleho Zoo-a, tak i veľkú Iona, Shield of Emeria, ktorá sa stala súčasťou Reanimácie. Tiež tu bolo nový Wrath of God v podobe (naozaj iba o trošku slabšieho) Day of Judgment a Path to Exile pre chudobných Journey to Nowhere. Modra dostala iba jedno, ale zato výborné prerušenie Spell Pierce, dodnes hrávané na moderne i na legacy (na legacy, v momentálne panujúcom kombo ovzduší, o to viac). Za to čierna si nemohla sťažovať. Bol tu vracajúci sa Bloodghast, ediktový Gatekeeper of Malakir, proti-chodecký granát a jadro Dark Depths balíka v jednom - Vampire Hexmage a možno najlepšia bytosť s celého Zendikaru (minimálne v pomere finančná náročnosť/zosielacia cena/výkon) Vampire Nighthawk. A tak nikoho naozaj neprekvapilo keď vznikli Upíry. A prvýkrát sa tu objavil Sorin Markov, ktorý síce nedosiahol takú popularitu ako Sorin, Lord of Innistrad, ale nestratil sa. Červená mala rýchlu (a súpera do kartovej výhody dostávajúcu) Goblin Guide, i „dvojitého“ Goblin Lackey-ho v podobe Warren Instigator-a. Tiež veľmi schopnú Plated Geopede a sprvu nič moc, no po zistení jeho interakcie s Grove of the Burnwillows, veľmi vychytený Punishing Fire. Zelená získala karty, ktoré po vydaní vzbudili značný rozruch, ale do veľa balíkov sa nakoniec nepresadili. Či už to bola Lotus Cobra, alebo (doslova) elfský planeswalker Nissa Revane. No a v zemiach to bol, najprv trochu v tieni fečiek trpiaci, no čoskoro vlastný silný Valakut balík získajúci Valakut, the Molten Pinnacle.
 

 

Priniesol bielej najprv lacného, potom drahého a potom znovu „lacného“ Stoneforge Mystic-a, čo bol pekný príklad vývoja ceny karty po vypátraní základnej interakcie a následnom zabanovaní. V jeho tieni potom znova trochu zostala biela Kird Ape v tele Loam Lion-a. Modrá získala iba jednu kartu, ale zase kartu „drahšiu ako celý display“. Casting cost: 4 many, cena: 80 €, vážené dámy, vážení páni do ringu  práve vstupuje Jace 2.0 - Jace, the Mind Sculptor (uhaaáááá), prvý planeswalker zo štyrmi schopnosťami a jeden s troch dôvodov, prečo si myslím že Wizardi nadržujú modrej :) . Červená získala posilu Fritky landfall Searing Blaze, a kicker Comet Storm, čierna a zelená „velký kulový“. To som trochu prehnal, bol tu samozrejme čierny Abyssal Persecutor a zelený Joraga Warcaller. S artefaktov to bol asi iba Basilisk Collar, dobrý na strelcoch ako Cunning Sparkmage práve s Worldwaku a dodnes na legacy hrávaný nie-artefaktové kúzla zdražujúci Lodestone Golem. A pokračoval i trend vydávania veľmi dobrých zemí, pretože prišli nové „oživovacie zeme“ ako Celestial Colonnade, alebo Raging Ravine, ktoré zapadli do vtedajšieho štandardu a dodnes sa hrajú napríklad na moderne. Ďalej to bol Wasteland pre chudobných Tectonic Edge, hrávaný tiež na moderne, či neprerušiteľná likvidácia hrobu Bojuka Bog.
 

 

Priniesla „eldraziov“ - obrie bezfarebné bytosti s množstvom schopností za kopec many. A Emrakul, the Aeons Torn a jeho dvaja „bratia“ Kozilek, Butcher of Truth a Ulamog, the Infinite Gyre si našli cestu do štandardnej Eldrazi Rampy, modernového Tron-u a do legacy Twelve-Post-u. Do rovnakých balíkov zapadol i "bezfarebný" Wrath of God na „farebných“ All Is Dust. V bielej sa prvýkrát objavil riadny Jura medzi planeswalkermi Gideon Jura (aj keď to až taká sláva zase nebola ...), či lietajúca a aktivačné schopnosti bytostí vypínajúca Linvala, Keeper of Silence. Modrá (samozrejme) dostala najlepšiu bytosť využívajúcu novú level up schopnosť Coralhelm Commander-a, ktoré medzi sebou s radosťou privítali Merfolkovia. Čierni mágovia tu našli ďalšiu x-tú variantu na jednomanové zahadzovanie Inquisition of Kozilek, či „zdvojený“ edikt Consuming Vapors. Červené (skoro bez toho aby to vedela) dostala svoj najlepší štandardný kombo kúsok Splinter Twin, ktorý onedlho (po vydaní mirrodinského Deceiver Exarcha) vytvoril najsilnejší kombo balík vtedajšieho štandardu Splinter Twin Combo. Medzi tými očividnejšími červenými kúskami vyčnieval už asi iba Kargan Dragonlord. Zelená dostala „iba“ jednu naozaj hrateľnú kartu, no Vengevine stála za to.  S tou podporou, ktorú mala v lacných zelených jednomanovkách,, si svoje miesto na slnku vydobyla. A v zemiach to bol ďalší variant „kariet pre chudobných“ tentoraz fečka Evolving Wilds.
 

 

Pokračovala v nastolenej tradícii core setov, a vydávania nových kariet, keď priniesla cyklus mocných titánov. Všetci boli veľmi veľmi schopní (ok, modrý sa hral trochu menej), štandard „skoro“ deformujúci ... ale najsilnejším, najhranejším a najdrahším sa už čoskoro ukázal zelený Primeval Titan, ktorý posunul Mana Ramp na vyšší level a vcelku v pohode dominoval štandardu. Zo starých známych tu ostalo pár dobrých kariet a prišlo i niekoľko nových. V bielej to boli silní Baneslayer Angel a Day of Judgment, pričom z „nováčikov“ to bol hlavne sprvu nenápadný Squadron Hawk, ktorý sa uchytil vo vtedajších Caw-Blade balíkoch. V modrej naopak zaujal knižnicou manipulujúci Preordain a  navrátilec ob-edíciu Mana Leak. Čierna síce dostala Nantuko Shade, ale to už nebola až taká bomba ako kedysi, ale aspoň jej zostala i Doom Blade, čo bolo v čase prichádzajúceho Mirrodinu skvelé zabíjanie. Rovnako červenej zostal Lightning Bolt. Po dlhej dobe obišla najlepšie zelená (čo nebývalo v základných edíciách zvykom). Nielen, že dostala Titána, ale ona ešte získala i Survival of the Fittest na nožičkách v podobe Fauna Shaman-a, výborného pridávača životov a discardu sa vysmievajúceho Obstinate Baloth-a (ktorý ako zelený toho samozrejme kopec zvládal i v boji) a mýtickú Gaea´s Revenge, ktorá však dosť utrpela prítomnosťou titánov v edícii. Samozrejme s nami ostali o zeme s M 10, čo bolo len a len dobre.
 

 

Nás znova vrátil na Mirrodin. Malý postreh. Osobne nie som fanúšikom takéhoto preferovania jedného typu karty. Urza´s Saga síce tiež priniesla viac enchantmentov než bolo vtedy obvyklé (99 očarovaní zo 336 kariet sady = 29 %), ale boli tu iné silné karty. V Mirrodine bolo 249 kariet a z toho bolo síce „iba“ 88 artefaktov, no ďalších 45 kariet s artefaktmi nejakým spôsobom pracovalo (potrebovali ich na novú vlastnosť metalcraft, ťažili z ich príchodu do hry, ich obetovania, či equipu) a to je 53% kariet zameraných „artefaktovo“. No je mi tiež jasné, že to veľa hráčov privítalo, takže to už nebudem ďalej rozvádzať. Takže .... biela tu mala druhú verziu Elspeth a síce Elspeth Tirel, ktorá však už tak úspešná ako jej predchodkyňa nebola. Oveľa viac sa osvedčila nová verzia Crusade, o manu drahšia Tempered Steel, ktorá v spolupráci s vydanými lacnými bytosťami (Signal Pest, Memnite, Phyrexian Revoker, ...) vytvorila silný štandardný balík Tempered Steel. Červená tu konečne našla (pri všetkej úcte k Chandre) prvého schopného planeswalkera Koth-a of the Hammer, ktorý to „dotiahol“ až do Big Red balíkov. Zelená ďalšieho lorda pre elfov, a Ezuri, Renegade Leader v Elfoch svoje kvalitu naozaj ukázal. Z artefaktov to boli hlavne - Mox Opal, ktorý ukázal svoje kvality i po opadnutí „Mox“ ošiaľu a hráva sa i dnes na legacy, ďalší s výborných mečov Sword of Body and Mind, a samozrejme hlavne šiesty titán Wurmcoil Engine. No a v zemiach to boli samozrejme nové dvojfarebné zeme.
 

 

Už prial farbám viac, ale bola to hlavne zásluha cyklu Zenithov. Ale postupne. Bieli Mirran Crusader a Hero of Bladehold vrátili na chvíľu na výslnie Biele kone, aj keď tie už samozrejme vyzerali trochu inak, ako pre 10 rokmi. Modrý Blue Sun´s Zenith do dokonca dotiahol na legacy do Solidarita a Hide Tide balikov. Čierny Black Sun´s Zenith zohral úlohu globálneho ničenia v Mono-black controloch a Phyrexian Crusader sa stal hviezdou v čiernych Infect balíkoch. No a bolo tu i dvojča Doom Blade, v artefaktovom svete trochu zvláštna, no vďaka existencii titanov veľmi užitočná Go for the Throat. Červaná získala 1/x tokenmi a stenami nezastaviteľného Hero of Oxid Ridge a hlavne do Mana Ramp balíkov veľmi schopný Slagstorm. Zelená tu našla najlepší Zenith. A naozaj Green Sun´s Zenith sa hrával skrz formáty a dodnes je k videniu i na legacy. Potom tu bola ďalšia „typická zelená“ štvormanová 4/4 Thrun, the Last Troll, a nenápadný no schopný Rampant Growth na nožičkách Viridian Emissary, ďalšia dôležitá súčasť Rampy. Bola tu tiež druhá, tentoraz zlatá verzia Tezzereta - Tezzeret, Agent of Bolas a zem ktorú privítal širokým objatím hlavne  Primeval Titan, teda Inkmoth Nexus. A samozrejme tu boli artefakty: ďalší meč Sword of Feast and Famine, malá ale svižná Signal Pest a o rôzne manipulácie (hlavne na eternal formátoch) stojaci Blightsteel Colossus.
 

 

Bola poslednou edíciou, inak príbehovo veľmi silného cyklu artefaktových sád a priniesla naozaj kopec mocných a hrateľných kariet. Elesh Norn, Grand Cenobite, bola dôkazom, že i biela mana môže produkovať riadne mrchy. Blade Splicer sa stal hlavnou trojmanovkou v Birthing Pod balíkoch, a bolo tu i „swords/neswords“ ničenie Dispatch. Po dlhšej dobe ale zase najlepšie obišla modrá. Jin-Gitaxias, Core Augur sa stal súčasťou Reanimácie skrz všetky formáty, Phyrexian Metamorph je asi najlepší doteraz vydaný klon, Mental Misstep bola dokonca tak mocná, že brokla dva formáty (modern a legacy) a bola na nich nakoniec zabanovaná. A boli tu i samozrejme Deceiver Exarch, súčasť komba v Splinter Twin Combo balíkoch, a často hrané vracanie na ruku Vapor Snag. V čiernej vyvolal veľký povyk už „x-tý“ variant na Juzamského Djina, s tvárou phyrexianského votrelca Phyrexian Obliterator, Extirpate pre všetkých Surgical Extraction a „bezfarebné“ zabíjanie Dismember. V zelenej to bol pre zmenu Survival of the Fittest v artefaktovej podobe Birthing Pod-u, ktorý podobne ako jeho predchodca enchantment stvoril vlastný Birthing Pod balík. Ďalej tu bol dôvod prečo hrať Infect a síce jednomanový Glistener Elf a tiež dôvod prečo nehrať Infect (ale radšej kombiť) dvojmanová Melira, Sylvok Outcast. No a samozrejme moja obľúbená Vindicate pre najchudobnejších (zelených) Beast Within. V „bezfarebných“ artefaktoch sa našiel „posledný“ meč Sword of War and Peace, a jedno s najlepších vybavení (a najlepšie „na nožičkách“) Batterskull. No a tiež tu bol chodiaci hromozvod menom Spellskite. Tiež sa vrátil (planeswalker) Karn Liberated, ďalšia z možných súčastí rôznych Rámp.
 

 

 

 Trochu zvoľnila tempo. Extra veľa nových silných kariet nepriniesla, no na druhej strane v nej ostali titáni, čo veľa hráčov naozaj potešilo. A rovnako veľa naozaj naštvalo. Biely Sun Titan sa začal hrávať o trochu viac, zvlášť po tom čo mu vyšlo pár trojmanových kariet podporujúcich jeho schopnosť. A i mýtické očarovanie Angelic Destiny, robiace z každej (najlepšie hexproof) bytosti Baneslayer-a sa tiež občas hralo. Modrá dostala nového Jace-ho, čo po zabanovaní toho predchádzajúceho naozaj potešilo. Jace, Memory Adept, síce nedosiahol jeho kvality (+ mal blbý účes), ale bol to stále Jace ... . Tiež tu bol Frost Titan, i keď ten bol ale považovaný zo všetkých za najslabšieho, lord pre ilúzie Lord of the Unreal a hlavne jedna veľmi schopná ilúzia Phantasmal Image, ktorá do Birthing Pod balíkov rýchlo zapadla. Za to čierna si veľmi vyskakovať nemohla, tak ju aspoň potešil Grave Titan a prítomnosť Doom Blade v sade. Zato červení mohli byť spokojní. Bol tu samozrejme Inferno Titan, ale nie len on. Bola tu asi najlepšia verzia Chandri, hlavne kvôli vyvolávacej cene prijateľná Chandra, the Firebrand, a vrátil sa i Grim Lavamancer. Tomu (a Fritke) síce odišiel Lightning Bolt, no dostal náhradu v podobe dvojky Incinerate a Shock-u, ktoré tiež neboli zlé kúzla. A Goblini dostali posilu v Goblin Grenade. Len škoda, že oni sami boli takí slabí. Zelená sa tiež nemohla sťažovať – ostal jej najlepší Primeval Titan a i nová podoba Garruka. Síce o manu drahší, no Garruk, Primal Hunter stál za to. Z artefaktov najviac hráčov (Rampy) potešil Solemn Simulacrum.
 

 

Bol ďalšou sadou so silným príbehom. A bola to i dostatočné silná sada. V bielej si najväčšiu slávu vydobil „malý veľký muž“ Champion of the Parish. Očarovanie Intangible Virtue sa spolu so „základným“ Honor of the Pure stalo súčasťou nových Tokenov. Ale ono i taký obyčajný comon ako Doomed Traveler mal niečo do seba (viď. posledný turnaj v Montreale). Modrá Forbidden Alchemy redefinovala termín „práca s knižnicou“. A bol tu samozrejme Snapcaster Mage, čo bol tretí (po Morphling-ovi a Jace, the Mind Sculptor-ovi) a posledný dôvod, ktorý ma priviedol k napísaniu tohto článku. Trochu odbočím. Pýtam sa totiž, prečo modrý?! V prvej sade kde sa flashback objavil, bol záležitosťou hlavne červenej (a zelenej). Ak by sa mala zachovať myšlienka manipulácie s hrobom, mal byť červený. A ak si zoberieme tento flashback ako nejaký „návrat“ ala Regrowth, mal byť zelený. Ale modrý? Modrá manipuluje s knižnicou, možno s kartami na stole, ale nie s hrobom!! Pardón, teraz už hej ... . Ale to som naozaj odbočil. Snapcaster je výborná karta, ktorá sa znova hraje súčasne skrz formáty vo veľkom množstve balíkov. A to sa veľa kartám nepodarilo. A vďaka jednej modrej, si ho môžu zahrať i viacfarebné balíky (i keď je primárne modrý!! :) ). A bol/je tu i Delver of Secrets, ktorý to tiež dotiahol až na vlastný Ux Delver balík. Čierna dostala najlepšiu Lilianu s tvárou (a telom) Liliany of the Veil a výbornú reanimáciu Unburial Rites. Červená má (neviem, či už neprejdem do prítomného času) tiež svoju agresívnu jednomanovku Stromkirk Noble. A zelená dostala už tretieho Garruka, pološialeného a celozúrivého Garruk-a Relentless, no a tiež ľudského lorda (aj keď to na prvý pohľad tak nevyzeralo) Mayor-a of Avabruck. V zlatých to bola ďalšia stálica všetkých formátov, „modro-biely“ Geist of Saint Traft, a tiež mocná „trojnohá“ upírka Olivia Voldaren. V artefaktoch si (v spolupráci s modrým duom Snapcaster – Delver) najlepšie uplatnenie našla Runechanter´s Pike. A vyšli  i veľmi kvalitné zeme. Veľmi potešili dvojfarebné zeme v opozitných farbách a tiež tie dávajúce iba bezfarebnú manu, no zvládajúce mocné efekty, s ktorých si najlepšie uplatnenie našli Kessig Wolf Run, Gavony Township a Nephalia Drownyard.
 

 

Príbehovo potemnela, no zo sily kariet nič nestratila. Bielu potešila bojovníčka proti všetkému zlu a non-creature deckom Thalia, Guardian of Thraben, ktorá zapadla do Humans a „bielo-čierne“ Lingering Souls do Tokenov. Modrá tentoraz dostala iba hrob plniaci a kartu ťahajúci Thought Scour. Čiernou agresívnou jednomanovkou sa stal Gravecrawler, na pomoc mu prišiel Geralf´s Messenger a Zombie sa stali jedným s najsilnejších balíkov štandardu. No a v červenej svoju silu ukázal naspeedovaný Hellrider. V zelenej to na rozdiel od všetkých rér a mýtických kariet dotiahol najďalej rýchly uncommonový Strangleroot Geist. Urodili sa i zlaté karty, kde hrali prím Huntmaster of the Fells, ktorý bol dobrý i bez toho aby sa transformoval, no vďaka možnosti tranformácie je ešte lepší, a dokonalý v Midrange balíkoch. Ďalej „nezničiteľná stíhačka“ Falkenrath Aristocrat a tiež nový (a lepší) Sorin, Lord of Innistrad. Pokračovalo i vydávanie extra zemí, z ktorých sa uchytila hlavne Vault of the Archangel. V artefaktoch zase upútal gravehate a antiPod karta v jednom Grafdigger´s Cage.
 

 

Priniesla na Innistrade víťazstvo stranám dobra a „logicky“ tak i najlepšie karty bielej. Restoration Angel vyskakuje momentálne z každej konzervy, Entreat the Angels sa uchytili v kontroloch, Silverblade Paladin-a hrajú všetký aggra s bielou a Terminus je jedno s najlepších globálnych ničení, ak nie najlepšie. Z modrých kariet sa občas hraje iba Tamiyo, the Moon Sage, pretože aj keď Temporal Mastery vzbudila pri svojom vydaní veľký ohlas, hraje sa menej. Čierny hlavný záporák Innistradu Griselbrand (ktorý ale samozrejme príbehovo Bolasovi siaha maximálne po kolená) sa hraje v Mono-black kontroloch a čierny mágovia už pre svoje ciele zneužívajú i umelcov ako Blood Artist-u. I červená si ale polepšila o (momentálne) najlepšie ničenie a burn v jednom: Bonfire of the Damned, najlepšiu bytosť do Fritky Vexing Devil-a a nestratili sa ani Zealous Conscripts, i keď tí sú skôr sideboardová záležitosť. No a zelená dostala druhú najlepšiu soulbond bytosť Wolfir Silverheart-a, súčasť Kombo elfov  Craterhoof Behemoth-a a v poslednej dobe bolo dosť vidieť i Nightshade Peddler-a, i keď toho hlavne vďaka jeho kamarátovi z mokrej štvrte, ktorým je Izzet Staticaster. Pokiaľ ide o zlaté karty, tak z trojice Victoria Secret anjelov ... ups, zlý článok ... z trojice innistradských super-anjelov to najďalej dotiahla Sigarda, Host of Herons.
 

 

Priniesla kvalitu hlavne v oblasti bytostí. Áno boli tu stále planeswalkeri (Jace, Memory Adept, Ajani, Caller of the Pride, Garruk, Primal Hunter, Liliana of the Dark Realms, Chandra, the Firebrand a samozrejme „biggest bad ass forever“ Nicol Bolas, Planeswalker) ale kvalita bola naozaj koncentrovaná v bytostiach. A to ako mýtických, tak i uncomonoch. Biely Sublime Archangel je vynikajúci, no v konkurencii Restoration Angel-a prosto nestíha a Knight of Glory zase zažil najlepšie chvíle na štandarde pri dominancii Zombií. Takisto modrý Augur of Bolas nemusí byť mýtické réro aby sa pravidelne objavoval v balíkoch typu UW Control a UR Control, či RUG Midrange i na veľkých turnajoch (Montreal). Čierna dostala Vampire Nighthawk-a i Vampire Nocturna ... no doba upírom momentálne veľmi nepraje. A tak najväčšiu radosť majú hráči z čierneho Wrath of God v podobe Mutilate. Červení si polepšili hlavne o najdrahšiu kartu edície Thundermaw Hellkitu. Ostatné karty ako Krenko, Mob Boss, či náhrada Incinerate vo forme Searing Spear-u už až tak kvalitné nie sú, i keď minimálne Spear sa hraje (viď. http://www.mtgdecks.net/formats/view/25 vľavo dole). No a zelená dostala náhradu za Primeval Titana, ktorou sa stal Thragtusk – bytosť, ktorá je dnes všade. Od Selesnya Midrange po 4 Color Control, od Reanimácie po Dark Nayu. Ale i tu sa nájdu lacnejšie karty ako Rancor. A napríklad taká Flinthoof Boar, si od príchodu Gatecrash-u, užíva svojich 15 minút slávy minimálne do príchodu M 2014.
 

 

V tomto článku uzavrela pomyselný kruh.  Od „zlatého“ cyklu Alary, po rovnako „zlatú“ Ravnicu. A v ďalšom cykle edícii sa budú musieť Wizardi naozaj snažiť aby namlsaných hráčov uspokojili. Ravnica sa stala príznačnou, teda okrem svojej sily, i výraznými zmenami hodnoty svojich kariet. Biela dostala hlavne (v počiatkoch trochu prehliadaného) Angel of Serenity. Modrý Jace, Architect of Thought, naopak od svojho vydania dosť stratil. Holt nie je to Jace 2.0. Čierna nezískala nič extra, hrateľnosťou sa môže pochváliť iba ďalší klon Doom Blade-u Ultimate Price. I červené Mizzium Mortars a Ash Zealot od svojho vydania dosť klesli, i keď patria k naozaj hraným kartám. No a zelené nedostala pre istotu vôbec nič. I keď je to asi logické, keď ťažisko bolo tentoraz položené v zlatých kartách. No ani tým sa nevyhli posuny. Ku hrateľným kartám so stálou hodnotou patria: hviezda všetkých kontrolov Sphinx´s Revelation, či až do moderenu a dokonca i legacy to dotiahnuci Deathrite Shaman. Naopak ostatné (naozaj silné a hrateľné) karty po tom ako opadol „úvodný hype“ dosť klesli. Taký Abrupt Decay, hrávaný v štandardných GB Zombiách (a dokonca znovu i v balíkoch modernu, či legacy), či Armada Wurm, niekdajšia hviezda Selesnya Midrange a niektorých kontrolov, sú toho dôkazom. Ale ja si myslím, že je dobre, že i tak hrateľné karty ako Loxodon Smiter, Supreme Verdict, Dreadbore, Lotleth Troll, či Rakdos´s Return si už môže i bežný hráč dovoliť i bez toho, aby musel predávať orgány.
 

 

Bola podobný prípad ako Ravnica. Z bielych kariet sa ako slušné ukazujú kontrolná orzhovská Blind Obedience a boroský Frontline Medic. V modrej je to extra kombo kúsok Enter the Infinite a v čiernej chodiaci Dark Ritual Crypt Ghast. Červená dostala posilu do Fritky (ale nikam inam) Skullcrack, a drží sa i Legion Loyalist. Zo zlatých je momentálne na razantnom vzostupe Boros Reckoner, čo je podľa mňa dobrá odpoveď klasického Aggra (a Kontrolu, a Fritky, a ...) na rôzne midrange a keď ho hrávajú i modro-biele kontroly, tak je asi naozaj dobrý. Takisto nový gruulský planeswalker Domri Rade a orhovský guildleader Obzedat, Ghost Council už ukázali svoju (i  turnajovú) kvalitu. Naopak Aurelia, the Warleader, ani „jej kúzlo“ Aurelia´s Fury doteraz veľa vody na turnajoch nenamútili (a ak ich neotvoríte foilové, nezískate ani finančne). A znovu, mne osobne je veľmi sympatické, že dobrá karta nemusí byť vždy iba mýtické rérko, ale kľudne to môže byť i obyčajný uncomon ako Burning-Tree Emissary, aby sa v playsetoch hrávala vo viacerých balíkoch.
 

 

A to je asi tak všetko. Plánoval som na koniec malý prehľad všetkých ultrasilných kariet jednotlivých farieb, aby som dokázal dominanciu modrej, no nakoniec som od toho upustil. Veď kto by mal čo z toho, že by porovnával všetky (vo svojich časoch, či teraz) extrasilné biele (Swords to Plowshares, Land Tax, Restoration Angel, Elspeth, Knight-Errant, Wrath of God, Terminus), čierne (Dark Confidant, Thoughtseize, Yawgmoth´s Will, Bitterblossom, Necropotence, Ad Nauseam), červené (Imperial Recruiter, Bonfire of the Damned, Sneak Attack, Burning Wish, Thundermaw Hellkite), zelené (Tarmogoyf, Survival of the Fittest, Berserk, Primeval Titan, Thragtusk, Vengevine) či modré (Ancestral Recall, Time Walk, Jace, the Mind Sculptor, Tinker, Force of Will, Show and Tell, Vendilion Clique, Brainstorm, Standstil, Cryptic Command, Time Spiral, Reset, Stroke of Genius, Enter the Infinite, Counterbalance, Turnabout, Morphling, Tradewind Rider, Mental Misstep, Omniscience, Tolarian Academy, Snapcaster Mage, ...) karty? Nikto nič :) Takže mi neostáva nič iné, iba sa s vami rozlúčiť a popriať veľa šťastia v hre.

Dorlas.