Je Vampire the Eternal Struggle lepší komandér?

Je Vampire the Eternal Struggle lepší komandér?

_{Foto: Black Chantry productions, Ginés Quiñonero, Ash Arnett, Greg Simanson}

_Úvod

Niekedy v roku 2019 som natrafil na Vampíra - Vampire: The Eternal Struggle (VTES), pretože sme v herni s kamošmi hľadali niečo iné namiesto MTG. Kartovka vyzerala prísne - klany, zbrane, poklopy z kanálov.. také 90te roky v Seredi. Veď veru svet World of Darkness pod ktorý VTES patrí, je naozaj jedinečná Twilight sága pre dospelých s bohatým lorom v jednej z najhranejších RPG - Vampire: Maškaráda.

Ako ma pozorní čitatelia už poznajú, vždy som hrával hlavne EDH; formát, ktorý dodnes na papieri znie skvelo: viacerí hráči, grandiózne hry plné interakcie a sranda. V praxi to ale často nefunguje a hry kazia zlé štarty, predčasné turn 3 kombá alebo jednoducho to, že niektorí hráči ani nestihnú rozohrať svoju hru a už aj je po nej. Ale aj ľudia, bohužiaľ. Postupom času sa Magic prestával podobať na zábavu a skôr pripomínal niečo ako povinnosť; a buďme úprimní - niekedy až moc drahú. Chcel som možno niečo “fresh” a to prišlo ako zatuchnutý studený závan z krypty - Vampír.

Vampír mi pripomína hru, ktorá naozaj napĺňa to čo komandér niekedy len sľubuje = skutočný multiplayer zážitok postavený na politikárčení, vyjednávaní a správnom načasovaní - kde vývoj hry viac karty ovplyvňujú práve živý ľudia pri stole. A verím, že nie som jediný. Aj štatisticky si viacerí EDH hráči si časom proste nejako nájdu cestu k VTES a považujú ho za lepšie zvládnutú verziu toho čím komandér mal byť. Keďže obe hry vytvoril Rišo Garfield, majú niečo spoločné a asi aj vďaka tomuto je Vampíra na začiatku jednoduchšie pochytiť.

Samozrejme táto podobnosť má svoje hranice. VTES má vlastné mechaniky a iné tempo hry. Pre Magicarov to môže byť zo začiatku mätúce, pretože najskôr čakajú niečo podobné komandéru ale dostanú niečo úplne iné. No keď sa to podarí, hra odhalí svoj skutočný potenciál. V tomto článku neriešim komplexne pravidlá hry alebo podobne, skôr ponúkam niektoré z osobných postrehov, ktoré som pri tých pár hrách Vampíra pochytil a pochopil ako dlhoročný hráč EDH; a ktoré možno budú nápomocné aj pre vás.

“Ľudia sú hra”

A to je veľmi dôležitý bod, lebo naozaj Vampíra ovplyvňujú vo veľkom sociálne interakcie. VTES bola vždy hra primárne zameraná na hru viacerých hráčov. To so sebou nesie niekoľko aspektov známych hlavne komandristom. Tá politika je tu veľmi silná, asi ako aktuálna slovenská. Vyjednávanie a ovplyvňovanie skrze dialóg pri stole - hráč musí hovoriť, ovplyvňovať vnímanie ostatných, ponúkať zaujímavé dohody - a pritom pôsobiť pokojne a nenápadne, aby si sa vyhol zbytočnej pozornosti.

Obe hry preto stavajú na týchto interakciách medzi hráčmi. Filozoficky je to presne aj aspekt toho koľko času a energie chcem stráviť pri hraní hry, niečo čo je dlhodobou témou stolových/kartových/figúrkových a vlastne akýchkoľvek hier. Politika, dohody, pomalé budovanie dôvery alebo napätia pri stole sa v EDH nahrádzajú instantnými odpoveďami, kombami a neustálym počítaním value na ruke a v hre.

A práve tu je Vampír osviežujúcim ľadovým čajom a kontrastom - v ňom sa bez politiky a interakcie vyhrať takmer nedá. Nie je to o tom, čo máme na ruke, ale o tom, ako to predáme, ako prečítame stôl, ako sa dohodneme, ako zatajíme svoje úmysly. A presne tento zážitok mi v EDH začal chýbať - niečo pomalšie, špinavšie a viac o ľuďoch než o balíčkoch. Niečo, čo mi dá zmysel stráviť pri tom tri hodiny a ešte sa o tom večer baviť s kamošmi pri pivku/nealku/pochutinách.

“Ťahanie je prirodzené”

Jednou z dizajnových vecí, ktorá Magic vie veľmi brzdí, je samotné získavanie nových možností ktorým je samozrejme ťahanie kariet (a budem používať slovenské “ťahanie” a nie český ekvivalent “lízanie”; pretože proste no). Kolo = iba jedna defaultná karta, koľkokrát ste si aj Vy vlasy trhali lebo to proste neprišlo. Alebo ste čakali 5 kôl na top deck. Vampír funguje úplne inak, pretože každá karta, ktorú hráč zahrá, sa štandardne okamžite nahrádza ťahaním novou. Neexistuje tu card advantage v takom tom tradičnom Magicovom zmysle a práve to diametrálne odlišuje celkový prístup k hre. Nešetríme karty na “ideálny moment“, lebo sa tu oplatí hrať all-in v každej situácii. Ak môžeme a máme, hráme; karty sú ako solárna energia; obnoviteľný zdroj a nemá zmysel ich držať. Vo VTES je preto tok kariet aktívne plynulý = niečo, čo sa MTG hráč musí naučiť. Naučiť sa odučiť sa držať karty na ruke.

Plus ešte podstatná možnosť refreshu ruky a čerstvých možností - discard na konci kola. Dilema je tá istá a nemusí to byť jednoduché, ale v skutočnosti je dobré zahadzovať pomerne často. Opäť: nič to nestojí a je to len zisk. Dá sa na to samozrejme pozrieť aj z opačnej strany. Keď si už zvykneme hrať karty a zahadzovať tie, ktoré sa nám práve nehodia, treba rovnako vedieť kedy nehrať a nezahadzovať. Toto znie nejako neintuitívne, uznávam ale je to asi ako pochopiť niektoré iné pravidlá v MTG a tak ako iné veci v živote, chce to proste iba prax.

Podľa mňa to, aspoň podľa toho čo som videl, závisí hlavne od toho ako je postavený balík (a na koho). Rovnako dôležité ako hrať aktívne je vedieť rozpoznať moment, keď máme na ruke synergiu a nie je dôvod sa jej zbavovať. Niekedy jednoducho platí, že zahodiť niečo preč by mohlo uškodiť viac než pomôcť - najmä ak je šanca, že ďalšia karta z balíčka už moc nepomôže - hlavne pri fakte, že počet kariet vo Vampírovy nie je limitovaný na počet kópii v balíku.

“Životy sú bazén”

Oproti EDH ďalší veľký rozdiel, ktorý opäť hre dodáva inú dynamiku. Zabudnime na voľnú paľbu do toho, kto sa nám neodzdravil v autobuse, škaredo sa na nás pozrel alebo nám vykúpil posledný booster. Tu máme jediný cieľ: hráča po našej ľavici, našu korisť (prey). A keď ho vyradíme, dostaneme novú korisť v smere hodinových ručičiek. A tak to ide ďalej, až kým neostaneme posledný; taký kolobeh prírody.

A Magicarom bude to, že sa útočí len do koristi pripomínané často - asi tak často ako “doťahuj” po zahraní akejkoľvek karty 3 milisekundy po tom ako ju zahráš - rovnaký interval asi ako keď na teba trúbi v Prešove na semafóre domáci po naskočení oranžovej. Vampír ide ako DiCaprio v snoch; oveľa hlbšie. Tu je politika prepletená s pravidlami hry a správne rozhodnutie v správnej chvíli môže byť rozdiel medzi ziskom alebo stratou víťazného bodu.

Navyše, tu neexistujú instantné výhry v štýle “Thoracle, pass, vyhral som”. Vampír je maratón; hra vytrvalá, niekedy pomalá a často sa končí až na časový limit. Vyhrať znamená udržať sa pri živote, ale aj efektívne odstraňovať svoje koristi. A práve v tom je krása - musíme útočiť, ale zároveň prežiť. A keďže vo VTES je život zároveň aj zdroj (30kový pool = mana), každé rozhodnutie bolí ako v boxe. Upíri stoja pool, karty stoja blood, súboje stoja blood.. a blood je v konečnom dôsledku pool. Všetko sa pomaly míňa. Takže áno - mal ši bránic. Ale treba pamätať, nezvíťazíme tým, že si najlepší v obrane. Výhra je kombináciou vyraďovania koristí, zisku víťazných bodov, politiky a prežitia.

To je aj niečo čo potom definuje ako druhá filozofická rovina stratégie. Ak zaútočíme priskoro a až moc silno bez toho, aby sme našu korisť vyradili, robíme si medvediu službu. Naša korisť si zrazu začne strážiť pool, prestane investovať do hry a pôjde čisto defenzívne - čo veľmi sťaží ďalší útok. A aby málo nebolo - ostatní pri stole nás začnú vnímať ako Archenemy hrozbu, ktorú treba pribrzdiť.

Záver

Tak teda platí veta, ktorá je názvom tohto článku? Aj áno aj nie a pre každého určite inak. Ak chceme hrať sociálne hry viacerých hráčov, obe hry sú veľmi dobré. Vampír využíva systém votrelec korisť - predátor, ktorý vytvára napäté sociálne prostredie podobné tomu v EDH, kedy sa hráči môžu dočasne spojiť proti silnejšiemu. Ale ten sociálny aspekt v EDH už ide do úzadia omnoho viac a človek pomaly nemusí interagovať vôbec a ide si čisto len pre výhru. A to je škoda, preto aj keď obe hry majú svoj základ v spoločnom/komunitnom hraní - dnes je tu odlišností oveľa viac.

Hra samotná je aktuálne na veľmi vysokej úrovni. Rokmi Vampír prekočoval rukami viacerých vydavateľov, no od roku 2018 našiel toho správneho a dodnes ju pod licenciou vydávajú Black Chantry Productions a hra pod nimi nabrala neskutočné obrátky a funguje bez boostrov, skôr ako LCG model hry. VTES vás rozhodne prekvapí svojou cenovou dostupnosťou. Za približne cenu jednej fečky si môžete kúpiť hotový balíček, s ktorým ale máte reálnu šancu uspieť pri stole. Pre komandristov sen a takáto suma za funkčný a konkurencieschopný balík takmer nepredstaviteľná. A lore a art direction komentovať nebude, hra vyzerá fakt fantasticky a tematicky.

Tým hlavným základom je aktuálne asi najväčší produkt Vampire: The Eternal Struggle Fifth Edition z roku 2020. Ide o veľkú starter krabicu s 5 preconmi pripravenými na okamžité hranie, brožúrkou pravidiel, prehľadmi pre hráčov a žetónmi do hry; podľa viacerých hráčov ten najideálnejší štart do hry. Odvtedy ale veľa krvi pretieklo a vyšlo oveľa viac revidovaných preconov s obsahom fakt veľmi dobrých a silných kariet.

Ja osobne som začínal s New Blood; čo sú jednoduché precony, ideálne na prvé hry Vampíra, ktoré ukazujú základné mechaniky a ako názov napovedá, majú za úlohu do hry prilákať “novú krv”. Obsahujú kombináciu nových aj starších kariet a dajú sa ľahko kombinovať s inými setmi. No a potom som si dokúpil normálny precon, ktorý samo o sebe nie je veľmi ani treba upravovať a sú fakt dobré tak ako sú. Partnerský obchod Veselý drak ponúka širokú škálu najnovších produktov, ktoré je možné si zakúpiť tu.

Tak ako Rím nepostavili za jeden deň, ani Vampíra a EDH nemožno porovnať len takto v jednom článku a ja budem rád za každý váš názor a komentár. VTES je ako lasagne - má veľmi veľa odlišných vrstiev ale ako celok dáva zmysel. Ak by som mal spraviť úplný výcuc do jednej myšlienky tak asi ten, že obe hry sa môžu od seba niečomu naučiť. EDH pripomína radosť z tvorivosti a voľnosti skladania, Vampír zase dôležitosť súboja medzi ľuďmi pri (a nie len medzi kartami na) stole.

A preto ak hľadáte niečo nové; hru, kde sú vaše slová rovnako dôležité ako vaše karty, alebo hru so zaujímavým a temným príbehom, tak VTES určite stojí za pozornosť. Za každú spätnú väzbu v komentároch budem veľmi rád a vidíme sa pri ďalšom článku.

Daniel

Poslat článek na e-mail

E-mail přijemce:	Váš e-mail:

Komentáře

Přispívat mohou pouze přihlášení uživatelé. Pokud chcete vložit komentář, přihlaste se ZDE.