Pod povrchom: Group Hug archetyp v EDH

Pod povrchom je séria, v ktorej sa snažím pozrieť na Magic z trošku iného uhla a o čosi viac do hĺbky. Nie len ako na hru, ale ako na svet plný nápadov, príbehov a dizajnových rozhodnutí, ktoré nám pri samotnom hraní často unikajú. V dnešnej časti sa ponoríme do zaujímavého fenoménu Group Hug balíkov v EDH, ako fungujú, prečo nie sú len o pomáhaní každému pri stole a ako sa z nich môže stať nenápadná, no veľmi efektívna stratégia; ktorú ale treba vedieť veľmi dobre pilotovať.

Úvod

Tak ako v každom formáte akejkoľvek hry, primárnym cieľom väčšiny hráčov je nie len si hru zahrať, ale ju aj dotiahnuť do víťazného konca. V komandéri to ale nemusí nutne znamenať, že v treťom kole hra končí na niekoho infinite kombo. Sú hráči, ktorí ku stolu neprišli nutne okamžite zvíťaziť, ale celkovo si užiť; hráči, ktorí sa namiesto absolútne priamej cesty za výhrou zvyknú podeliť. O karty, manu či životy.. o všetko.

Toto sú hráči, ktorí si zvolili práve filozofiu “skupinového objatia”, alebo teda Group Hugu (GH). Prečo? Zvyčajne pretože hrať našu kartónovú zábavu je hlavne práve o by malo byť predovšetkým o zábave. Ak si hru neužívame, tak aký má vlastne zmysel ju hrať? A hoci každý hrá pre seba, súčasťou dobrej partie by malo byť aj to, aby sa bavil naozaj každý pri stole.

Celá idea, ktorou sa riadia balíčky týchto hráčov tkvie v tom, že niekto poskytuje všetky dostupné zdroje každému pri stole a to buď zadarmo, alebo za nejakú minimálnu cenu. Aj preto to zväčša funguje tak, že GH balíky dosiahnú pri stole absolútne raketové štarty a konštantne zrýchlené hry, kedy každý môže robiť kvôli týmto výhodám presne to, čo aj chcel - ale omnoho rýchlejšie.

Aj preto hráči, ktorí pilotujú takéto balíky často nepozerajú na hráčov v prvom rade ako na protivníkov, ale ako na dôvod si zahrať. Tento archetyp nemá naozaj žiadnu absolútne prepálenú mechaniku ani nejakú univerzálnu šablónu podľa ktorej ho skladať. V skutočnosti sa hráči GH balíčkov väčšinou sústreďujú na “rozdávanie darčekov” a na vedomé vyhýbanie sa konfliktu. Ale ako to vlastne funguje?

Filozofia nevinného svetového stolového mieru

Po prečítaní úvodu si možno viacerí z vás predstavujú iba bezstarostné rozdávanie extra zemí či kariet všetkým pri stole a vnímajú tieto balíky za akýsi neškodný (či až zbytočný) sociálny experiment. Alebo práveže škodný, pretože pomôcť už tak silným balíkom súperov, ktorým ale napr. chýbala práve tá správna rampa, pretože nehrajú zelenú, je vlastne dláždenie cesty dobrými úmyslami priamo vieme kam. Lenže to je reálne iba polovica pravdy a často tá, ktorú GH hráč s radosťou podporí. V skutočnosti totiž definícia tejto stratégie siaha oveľa hlbšie.

Tento herný štýl totiž nie je len o spomínanej pomoci, ale aj o nenápadnej a nepriamej, no o to účinnejšej, kontrole (kto pozná kontext “mäkkej moci”, vie). Viacerí hráči mylne vnímajú, že ako piloti sa zameriavame na to, aby mali všetci hráči ľahký prístup ku čo najväčšiemu počtu herných zdrojov. A áno, je pravda že takto zle postavený GH balík robí iba to - rozdáva výhody bez akéhokoľvek ďalšieho plánu a v podstate len asistuje ostatným pri ich víťazstve. No tie prepracovanejšie verzie tejto stratégie vedia z týchto výhod ťažiť omnoho viac než ostatní, alebo sú rovno postavené tak, aby hráčov za prehnanú chamtivosť potrestali.

GH hráč sa snaží moderovať interakcie medzi ostatnými, udržiavať hru v rovnováhe, a zároveň vytvárať také situácie, v ktorých má on sám najviac priestoru a prístup k zdrojom. Karty, ktoré rozdaním výhod pomáhajú všetkým, sa stávajú zbraňami, pomocou ktorých formuje tempo hry, manipuluje politiku pri stole a smeruje partiu tam, kde to vyhovuje najmä jemu.

Takže v skutočnosti sa jedná o kontrolný archetyp, ktorý namiesto obmedzujúcich stopiek a nepríjemných splachovaní operuje primárne cez mäkký vplyv. Jeho cieľom nie je potlačiť hrozbu silou, ale skôr ju presmerovať, zdržať či dokonca nasmerovať iným smerom. Balíky tohto typu preto kladú dôraz na minimalizovanie vlastných strát, ochranu vlastných permanentov a politickú navigáciu herného stola. Nechávajú ostatných, aby sa navzájom oslabovali nie preto, že musia, ale preto, že to vyzerá výhodne.

A keď sa prach po stretoch usadí, na stole často ostane práve ten hráč, ktorý “iba pomáhal”. Ale určite aj stopky alebo hromadné splachovanie si nájde v balíkoch svoje miesto, ale súpera vždy v takomto prípade treba odmeniť aby neostal bez ničoho (krásny príklad je stopnúť veľké Finále s Fold into Aether alebo evergreenom Arcane Denial; stopka s odmenou).

Aj preto väčšina GH balíkov inklinuje ku archetypu “politiky” v EDH, ktorých základné karty manipulujú s hráčmi (väčšinou tak, že ich poštvú proti sebe) alebo sa spoliehajú na efekty z kariet, kde sa volí. Niektorí hráči tieto politické predvolebné “mind games” nemajú v obľube, pretože väčšinou ich alebo robiť nevedia, alebo často nezvládajú sociálnu interakciu pri stole. Aj toto je pre mňa jeden z dôvodov prečo VTES je lepším komandérom.

V praxi je politika alfou a omegou každého dobrého GH balíka. Ak niekomu vyjednávanie, sľubovanie a taktizovanie nie sú po chuti, mal by sa vyhnúť nie len tejto stratégii ale možno aj EDH všeobecne. Pre mnohých hráčov sú GH balíky vyslovene priam synonymom komandéra ako formátu. Nejde len o to, že ide o uznávaný archetyp už od najrannejších čias Elder Dragon Highlandera, ale je to typ stratégie, ktorý by mimo špecifického kontextu multiplayeru v podstate ani nemohol existovať.

Zbohom zbraniam a hospodárska pomoc

Rovnako dôležitým aspektom pre vyhnutie sa agresií od súperov je vybudovať si okolo seba opevnenie, ale nenásilné, také z vankúšov. Aj preto sa tento GH smer nazýva v originále ako “pillowfort”. Pretože nejedná sa o priame ničenie súperových útočníkov, ale ten si rýchlo rozmyslí či má vôbec zmysel útočiť keď samotnému útoku predchádza klasické “doplať 2 za KAŽDÚ bytosť, ktorá útočí”. Ku tomu vedia dopomôcť najmä klasiky ako Ghostly Prison či Collective Restraints. Takéto efekty vrstvené až do bodu, kedy sme nedotknuteľní narozdiel od “prison” archetypu nezasahujú do hry všetkých súperov priamo. Presne preto sa hrozba, ktorú predstavujú, často podceňuje až do momentu, keď je akákoľvek interakcia zrazu nemožná.

Súperi nás rovnako budú milovať (nie millovať) za zrýchlenie hry extra manou, ktorá umožňuje hrať karty z ruky akoby zadarmo. Absolútnou tutorovacou klasikou sú Tempt with Discovery alebo Collective Voyage, ktoré priamo zapájajú aj súperov do rozhodovania a oni sa tak cítia súčasťou našej hry. Absolútny banger je Rootweaver Druid, ktorý síce ponúka zem súperom, ale my z neho vyťažíme aj tak maximum. Nuž a z nájdených zemí chceme maximalizovať ich úžitok. Dictate of Karametra a podobné efekty dokážu práve to.

Ťahanie je pre nás možno ešte kľúčovejšie, pretože musíme veľmi premýšľať ako a koľko ťahať. Efekty ťahania pre každého sú v GH štandardom, ale aj Damoklovým mečom a preto potrebujeme Howling Mine efekty niečím vyvážiť. Buď pôjdeme cestou bolestivého trestania (Scrawling Crawler) alebo si v hodine dvanástej zabezpečíme víťazstvo cez ultimátne vyťahanie súperov (alebo aj naše napr. cez jemnejšiu verziu Laboratory Maniaca - Triskaidekaphile). Samozrejme mať možnosť neobmedzenej ruky potrebujeme ako soľ.

Machiavellizmus v praxi

Vrátim sa ale späť k spomenutej politike. GH balíky s politickým nádychom vyzerajú ako parlamenty a senáty v našich štátoch. hlasovať, vyvažovať stav na boarde a udržiavať status quo, zatiaľ čo sa snažíme zabezpečiť férovú a vyrovnanú hru.

Tento štýl hrania pripomína takzvaný “fun police” balík, ktorý oslabuje hrozby ostatných a núti ich takpovediac “hrať v rukavičkách”. Lenže toto sa veľmi ľahko môže zvrtnúť do utláčajúcej hry na pomedzí archetypu Stax a to často býva všetko, len nie zábava. Táto konkrétna odnož je však viac o politike a sociálnej kontrole; o dohodách a tichých alianciách, ktoré vznikajú a zanikajú počas hry. Veľmi často sme to ale práve my kto rozhodne o tom, kto sa dostane do popredia (napr. hráč, ktorý je najviac pozadu) a koho naopak udržíme na uzde.

Nuž a ak nás niekto jednoducho neuzná za diplomata, máme len dve Kissingerovské možnosti: buď ho odstránime z hry, alebo budeme musieť presvedčiť ostatných, že ten iný hráč je predsa očividne väčší problém. Ide teda o takú “niche” stratégiu, ktorá jednoducho nie je konzistentná v každej hernej skupine.

Kúzelníci z pobrežia nám už ale po rokoch poskytli viacero výborných GH generálov; dokonca aj vydali v Bloomburrowe precon s názvom Peace Offering, ktorého hlavným cieľom bola práve táto stratégia. Absolútnym evergreenom pre mňa určite ostáva historicky Phelddagrif a milovaní a nenávidení Kynaios and Tiro of Meletis. Tých druhých aj dlhodobo hrám (precon s nimi bol historicky aj mojim druhým v živote) a aj keď pekne vedia pomôcť udržať plynulé tempo hry, neskôr aj donútia ostatných ľutovať svoje rozhodnutia. Ako milovník WUBRG možností v EDH je jasným politikom Kráľ Kenrith, ktorý vďaka svojej farebnej identite vie mať v sebe všetky tie najlepšie GH kúsky.

A z tých nových určite netreba vynechať líderku spomenutého Bloomburrow preconu; Ms.Bumbleflower. Tá nám ponúka možnosť konštantného plusovania našich bytostí s +1 cukríkmi s možnosťou vyhnúť sa blokerom vďaka lietaniu ale stále s odmenou pre súperov v podobe ťahania kariet a karty vie potiahnuť aj nám. Zatiaľ čo si niekto môže myslieť, že mu pomáhame, v skutočnosti s touto zajačicou robíme pravý opak. Tak vieme narásť veľmi rýchlo, avšak musíme to robiť nenápadne aby sme sa nestali terčom práve my.

Záver

Samozrejme, všetko spomenuté stojí omnoho viac práce a premýšľania než len nazbierať dostatok zdrojov a skončiť hru vykombením cez Thoracle. Ak niekto vie čítať situáciu pri stole, nebyť zbytočne stredobodom pozornosti a cez darované úplne obíjsť plány súperov, dokáže pekne poraziť súperov aj keď im vlastne celú hru iba “pomáhal”.

Tak ako ani jeden balík štandardne nevyhráva každú jednu hru, ani GH nefunguje pri stoloch, kde ľudia odmietajú spolupracovať spoločne na päťročnici hre a vyhýbajú sa dohodám. Podceňovať GH balíky sa ale nevypláca a takéto podceňovanie je aj znakom toho, že hráči často nerozumejú čo všetko vie táto stratégia ponúknuť. Áno, GH potrebuje wincon rovnako ako každý iný balík, no ten musí byť nenásilný a neobmedzujúci aby ho nikto nevidel prichádzať už zďaleka. Z mojej osobnej skúsenosti GH hráč zostane pri stole vždy medzi poslednými vďaka šikovným rozhodnutiam ale aj dôležitej facilitácii a diskusii medzi hráčmi.

Snáď som vám cez prezentované a spomenuté karty dal dobrý obraz o tom, čo naozaj GH predstavuje a možno aj posunul nejakú tú myšlienku, ak ste tento herný štýl doteraz neskúsili. Určite si ale dajte pozor, pretože je veľmi tenká hranica ako medzi group hugom a group slugom, tak aj GH a inými nepríjemnejšími archetypmi, ktoré srandu už zo stola berú preč ako Katka Brychtová svoju stenu v štúdiu. Ak teda hľadáte niečo nové a “fresh” a cítite sa aj na trošku politiky pri stole, určite dajte GH šancu.

Do zférochodenia priatelia!

Komentáře

Přispívat mohou pouze přihlášení uživatelé. Pokud chcete vložit komentář, přihlaste se ZDE.