Za plátnom: Volkan Baga - rozhovor

Za plátnom: Volkan Baga - rozhovor

Magic: the Gathering nie je len hra, ale galéria tisícok obrazov zrodených z fantázie umelcov z celého sveta. Práve oni jej vdýchli legendárny charakter a dali každej karte vlastný hlas. Ilustrátori často stoja mimo svetiel reflektorov, no bez nich by neexistovala ani tá najobyčajnejšia “basic land” karta. V sérii “Za plátnom” im dávam priestor a pozerám sa na ich tvorbu očami amatérskeho umelca.

Obrázky: © Volkan Baga, WotC

Úvod

Realizmus v maľbe si vyslovene žiada obsahovať detaily. Je to ten jazyk, ktorým umelec komunikuje s divákom a chce ho vtiahnúť do svojho sveta prezentovanom v diele. Pre mňa v tomto priestore vyniká Volkan Baga, ktorého maľby mi pripomínajú diela velikánov El Greca či Diega Velázqueza. Jeho diela sú silné a presvedčivé, čo uvidíte v dnešnom článku.

Volkan Baga pochádza z Nemecka, kde vyštudoval ilustráciu na technickej univerzite vo Würzburgu a po ukončení štúdia sa naplno vydal na dráhu profesionálneho ilustrátora. Jeho tvorba je charakteristická precíznym spracovaním a výraznou fantasy predstavivosťou, v ktorej sa prelína realizmus s prvkami fantasy až možno surrealizmu.

Elf © Volkan Baga, olej na paneli 41 x 63 cm, 2011

Počas svojej kariéry už spolupracoval s viacerými významnými menami umeleckej scény, medzi jeho mentorov patria Erwin Grießel, Nicolai Sarafov či Syd Mead. Dôležitým momentom bolo aj pôsobenie v ateliéri amerického maliara Donata Giancola v New Yorku, ktoré ovplyvnilo jeho ďalší umelecký smer.

Dnes patrí medzi etablovaných ilustrátorov na medzinárodnej hernej a umeleckej scéne. Doskovkári určite budú poznať jeho ikonický art na ikonickej hre:

Jeho práce vznikali pre spoločnosti ako samozrejme Kúzelníci z pobrežia, Fantasy Flight Games, Hasbro, Random House či Ravensburger; rovnako aj viacero knižných vydavateľstiev a pre Tor Books napr. nakreslil obálku pre knihu Antagonist od Gordona R. Dicksona & Davida W. Wixona, kde úplne vidím vplyv Syda Meada. Volkan za svoju tvorbu získal viacero ocenení, vrátane prestížnej Chesley Award.

Rozhovor

Ovplyvňujú spôsob, akým premýšľate o obrazoch, aj iné umelecké formy než samotné maľovanie (napríklad literatúra, film alebo hudba)?

“Literatúra je pre mňa inšpiratívna a vytvoril som mnoho interpretácií scén z kníh. Väčšinou z tých, ktoré mám naozaj rád, ako napríklad Tolkienov Silmarillion, Pán prsteňov, Hobit, Homérova Ilias a Odysea.

My Precious © Volkan Baga, olej na paneli 101 x 60 cm, 2011

Môj vplyv sa však neobmedzuje len na tieto zdroje. Moju tvorbu neustále ovplyvňuje aj každodenný život. Umenie je emócia a spôsob, akým prechádzam dňom, je sprevádzaný rôznymi pocitmi a myšlienkami. Môže to byť napríklad, keď sa prechádzam parkmi, navštevujem miestne pamiatky historickej architektúry, kostoly a hrady, alebo keď idem popri rieke pri starom moste. Všetky tieto dojmy majú vplyv na moju tvorbu.”

Vraciate sa niekedy ku starším skicám alebo nedokončeným nápadom a interpretujete ich nanovo so svojimi súčasnými skúsenosťami?

“V skutočnosti mám veľa starších nápadov a skíc, ktoré som ďalej nerozvíjal. Áno, rád by som sa k nim znovu vrátil, ale zatiaľ som na to nenašiel čas. Moje aktuálne projekty ma zamestnávajú až príliš; toto sa však v budúcnosti môže zmeniť. Tie staršie skice teda nie sú zabudnuté a áno, bolo by dokonca zaujímavé vidieť, ako by som k nim pristupoval dnes.”

Keď vytvárate kompozíciu pre dielo, skúmate viacero rôznych variácií prostredníctvom skíc, alebo skôr intuitívne dospejete k finálnemu rozloženiu?

“Začínam hľadaním nápadu a kompozície tak, že si skicár vypĺňam malými čmáranicami. Tie v skutočnosti neukazujú konkrétne kompozície a väčšinou pôsobia abstraktne. Je to spôsob, akým si vytváram neurčité predstavy a postupne ich pretváram do určitých vizuálnych obrazov. Je to kreatívny proces, pri ktorom sa rozmazané vízie z mojej mysle prenášajú na papier.

Práve tam skúmam množstvo variácií, ale veľmi abstraktným spôsobom. Keď sa raz rozhodnem pre konkrétny smer, držím sa už len tej jednej kompozície.”

Pre mňa osobne pôsobí mnoho vašich portrétov a postáv veľmi introspektívne; akoby divák zachytil tichý moment v rámci väčšieho príbehu (čo je podľa mňa veľmi zaujímavý rozprávačský prvok). Zároveň mnohé portréty z vašej série Realism pôsobia veľmi pokojne. Čo vás priťahuje na takýchto momentoch viac než na dynamických scénach?

“Veľmi ma fascinujú diela starých majstrov. Dokázali rozprávať celé príbehy prostredníctvom jednoduchých portrétov. Snažím sa robiť to isté.

Erinye Alekto © Volkan Baga, olej na paneli 45 x 33 cm, 2010

Výzvou je zakomponovať rozprávačské prvky do gest, mimiky, drobných detailov v pozadí a vytvoriť ten dynamický moment nie priamym zobrazením, ale skôr jeho naznačením, zatiaľ čo divák obraz skúma. Práve vtedy má dielo svoj vlastný hlas a nie je len vizuálnym zobrazením určitej situácie.”

Realistický portrét má v dejinách umenia dlhú tradíciu. Ovplyvnili smer vášho prístupu konkrétni maliari?

“Obdivujem diela Caravaggia, Velázqueza, Rubensa, Bouguereaua a Waterhousa. Strávil som mnoho hodín štúdiom ich tvorby, či už z kníh alebo v múzeách.”

Pri projektoch, kde musí obraz veľmi rýchlo dokázať odkomunikovať príbeh divákovi, ktoré vizuálne prvky sú pre vás najdôležitejšie?

“Na to neexistuje všeobecné pravidlo. Niekedy je to póza alebo výraz tváre zobrazenej postavy, inokedy drobné detaily v kostýme alebo pozadí. Nedokázal by som určiť jednu konkrétnu vec; veľmi to závisí od konkrétneho diela.

Keď však určím ten najdôležitejší prvok, zvyčajne začínam maľovať práve od neho. Pomáha mi to vybudovať dôraz na tomto mieste a zároveň kontrolovať zvyšok obrazu tak, aby podporoval tento hlavný bod.”

Keď sa obzriete za svojou staršou tvorbou, je niečo na vašom umeleckom myslení, čo sa časom zmenilo najviac?

“Áno, jednou z najväčších výziev je nájsť správnu rovnováhu v tom, ako detailne maľujem jednotlivé prvky vo svojich dielach. Hľadanie rovnováhy medzi precízne prepracovanými a voľnejšie maľovanými časťami je niečo, čo sa učím od začiatku svojej kariéry.

Na začiatku som mal tendenciu maľovať všetko do detailu, vtedy to pôsobilo ako správny prístup. Pri štúdiu starých majstrov som si však uvedomil, že presne vedeli, ako pracovať s detailom tak, aby ním zdôraznili určité miesta a kontrastovali ho s voľnejšie spracovanými plochami. Znie to jednoducho, ale patrí to k tým najnáročnejším veciam. A práve toto je aspekt mojej umeleckej techniky, ktorý sa časom zmenil najviac.”

V rozhovore pre Dragon Shield ste ukázali malé náhľadové skice (“thumbnails”), ktoré používate na skúmanie nápadov. K akým objavom zvyčajne dochádza v tejto ranej fáze, ktoré by sa mohli stratiť, keby ste k finálnej maľbe prešli príliš rýchlo?

“Tieto malé náhľadové skice sú nástroj, ktorý mi pomáha dostať rozmazané a nejasné predstavy z hlavy na papier. Sú veľmi abstraktné a zvyčajne v nich nikto okrem mňa nerozozná konkrétnu myšlienku. Ich prostredníctvom si zhromažďujem svoje pocity.

Keď ich dokončím, posúvam sa ďalej ku kompozícii. Nikdy som nemal pocit, že by som o niečo prišiel tým, že som sa posunul ďalej príliš rýchlo. Zvyčajne pri týchto skiciach zostávam dovtedy, kým nemám istotu, že som zachytil všetko podstatné.”

Niektoré vaše diela pôsobia ako jeden záber z oveľa väčšieho príbehu (napríklad Moxeny, ktoré ste spracovali ako šperky držané v rukách). Spomínali ste, že spolupráca s Donatom Giancolom vám pomohla uvedomiť si, aké dôležité je rozprávanie príbehu v maľbe. Keď sa dnes pozeráte na svoju tvorbu, ako sa rozhodujete, ktoré naratívne prvky sú kľúčové na to, aby divák príbeh pochopil na prvý pohľad?

“V skutočnosti sú všetky moje diela zamýšľané tak, aby rozprávali príbeh, či už ide o zobrazenie jedného artefaktu alebo komplexnej scény. To znamená, že každý obraz je naozaj akoby vytrhnutý z väčšieho celku.

Patroklos © Volkan Baga, olej na paneli 58 x 78 cm, 2009

Donato je majstrom narácie vo svojej tvorbe a jeho umenie vychádza zo základov starých majstrov. Rozprávanie príbehu je súhrnom viacerých prvkov. Ani na to neexistuje jedno univerzálne pravidlo, ale gestá, mimika a pohľad očí patria medzi najdôležitejšie nástroje.

Rovnako dôležité sú aj symbolické detaily v kostýme alebo v pozadí. Zásadnú úlohu môže zohrávať aj práca so svetlom, ktorá vytvára dramatickosť. Všetky tieto prvky vedú diváka obrazom a postupne odhaľujú príbeh ukrytý za dielom. Niekedy je zjavný hneď, inokedy si vyžaduje viac pozorného skúmania.”

V jednom rozhovore ste spomínali, že jemné gestá a výrazy tváre sú kľúčové pri vyjadrení emócií vašich postáv. Pozorujete niekedy skutočných ľudí alebo každodenné situácie ako referenciu pre tieto výrazy?

“Niekedy si výrazy najskôr skúšam sám; robím grimasy alebo pózujem, aby som ich precítil. Ľudí priamo nepozorujem, ale keď sa rozhodnem pre konkrétny výraz, fotím si modelov, priateľov alebo rodinu ako referenciu a žiadam ich, aby pózovali v určitých náladách. Aj tak však musím výraz v skici alebo maľbe ešte posunúť ďalej, kým som s ním spokojný.”

Spomínali ste, že na začiatku kariéry ste mali mal tendenciu svoje maľby opakovane prepracovávať, zatiaľ čo časom sa váš proces stal intuitívnejším a sebaistejším. Myslíte si, že táto zmena v prístupe ovplyvnila aj to, ako posudzujete, kedy je obraz skutočne dokončený?

“Pri tvorbe musí byť človek sebavedomý. Pomáha to odvážiť sa na nové kreatívne veci, ale aj prestať sa vracať k už hotovým častiam a pokračovať ďalej. Počas maľovania sa objavujú miesta, ktoré pôsobia nedokončene alebo nedostatočne, aj keď v skutočnosti sú hotové.

Je to preto, že obraz má vlastnú dramaturgiu a jednotlivé prvky medzi sebou interagujú. Každá časť sama o sebe nemusí pôsobiť dokončene, ale spolu vytvárajú výsledné dielo. Naučil som sa dôverovať svojej vnútornej vízii a vedomiu, ako bude výsledok vyzerať ako celok. Preto je sebavedomie pri maľovaní také dôležité; je to niečo, čo som sa postupne naučil a vytrénoval.”

Sú témy alebo vizuálne motívy, ku ktorým sa vo svojej osobnej tvorbe opakovane vraciate?

Erste Melodie © Volkan Baga, olej na paneli 60 x 80 cm, 2012

“Veľmi rád sa vraciam k svojej sérii „Melódie“. Sú to osobné diela ovplyvnené mytológiou, no interpretované súčasným spôsobom. Ľudia sa ma často pýtajú na ich význam.

Zweite Melodie © Volkan Baga, olej na paneli 60 x 80 cm, 2013

Kým kedysi som príbeh za touto sériou vysvetľoval, dnes nechávam interpretáciu na divákovi. Presne tak by som chcel, aby moje umenie fungovalo - ide o osobný hlas samotného diela, nie nevyhnutne o ten môj.”

Dritte Melodie © Volkan Baga, olej na paneli 60 x 80 cm, 2013 - 2. miesto v kategórii “Imaginatívny realizmus“ na súťaži Art Renewal Center, International ARC Salon 2013–2014

Volkanov príbeh ukrytý v detailoch

Volkan v jednom rozhovore vyslovil myšlienku, ktorá veľmi dobre vystihuje jeho tvorbu; a síce že obraz by mal s divákom komunikovať. Predstavte si, že ste niekde v Louvri a idete cez chodby preplnené olejomaľbami rôznych tvarov a veľkostí. Áno, dielo ako také môže byť pekné, no bez skutočného spojenia si ho človek len narýchlo pozrie a ide ďalej. Tie najsilnejšie obrazy sú však tie, pri ktorých sa zastavíte a necháte sa nimi pohltiť. Práve o tento moment sa vo svojej práci snaží, vytvoriť dielo, ktoré si získa plnú pozornosť a nadviaže s divákom skutočný dialóg.

A toto mu naozaj ide. Jeho Melódie sú nádherné vertikálne maľby zachytávajúce podobný moment s podobnými postavami v inom prostredí, ktoré tvoria príbeh. Príbeh píšťalkára a ženy (je to bohyňa? erínya? víla?), ktorý sa v priebehu 6 obrazov rozvíja a úplne mení tak ako vzťah a postavenie medzi oboma postavami príbehu; presne ako opísal Volkan sám - otvorené interpretácií. Určite si pozrite aj druhú trojicu z nich na jeho stránke a dotvorte si tak príbeh.

Samozrejme pri interpretácií jeho malieb nemusíme ísť ďaleko ani do hry; hoci má za sebou už vyše 260 artov. Jednou z ikonických kapitol čo sa týka Magicu sú určite artefakty, ktorých význam v hernej komunite ostane silný naozaj asi navždy; aj napriek meniacim sa trendom. Volkan dostal príležitosť prepracovať túto legendárnu sériu ikonických Moxov a hoci si uvedomoval ich dôležitosť, nečakal, aký silný ohlas jeho verzia vyvolá. Práve reakcia hráčov a fanúšikov ho však príjemne prekvapila a potvrdila, že jeho vizuálne uchopenie si našlo svoje miesto.

Jeho spracovanie pritom neostáva len pri estetike a jednotlivé diela v sebe nesú aj náznaky príbehov a metafor. Napríklad modrý je jasnou referenciou na sféru Zendikar a jedného z jej obyvateľov (merfolka), čierny pôsobí ako obraz rozkladu, zatiaľ čo červený (akoby vyzdvihovaný priamo z ohňa) evokuje úsilie, ktorú tieto artefakty pre mnohých predstavujú. Volkan úplné významy zámerne nevysvetľuje a necháva priestor divákovi, aby si v obrazoch našiel vlastnú interpretáciu. A práve v tejto otvorenosti podľa neho spočíva skutočné čaro umenia.

Historické okienko, ale niečo najbližšie ku tomuto archetypu rúk, ktoré držia predmet má asi britský výtvarník a sochár Henry Moore a jeho štúdie rúk držiacich kamienky. Pre mňa najpamätnejší art ruky je Mark Tedin a jeho diskotéka z Alphy, kde z disku idú do sveta chápadlá bohviečoho a spôsobia jeho záhubu.. Tak ako Steven Belledin povedal v našom rozhovore, ruky v kompozícii často pomáhajú ukázať, čo je na predmete podstatné a zároveň naznačujú širší kontext sveta. Myslím si, že aj preto ich Volkan využil do svojho osobného procesu ako detail, ktorý samotný predmet ešte viac vyzdvihuje. V rámci Magicu je to vlastne celkom tradičný prvok, ktorý umelci odsledovali rovnako od starých majstrov do svojich kompozícií, kedy chcú daný predmet o to viac zvýrazniť a dať mu akýsi priestor. A je to aj jeho akoby trademark, Chrome Mox či Mox Opal proste spozná každý kdekoľvek. A taktiež aj Soul Stone zo Spider-Mana, ktorý je už ikonický tak ako ostatné menované artefakty.

Jeho Edric aj Muzzio v tomto ohľade pôsobia vyslovene ako renesančné portréty: sústredené na charakter postavy, no zároveň obohatené o drobné prvky a symboly, ktoré rozširujú ich príbeh a nútia diváka ku hlbšiemu zamysleniu. Alebo si skúste porovnať jeho obraz Erinye Alekto s jeho Teferim. Myslím, že táto komparácia je zaujímavá práve v tom, že v oboch dielach vidno šírku Bágovho výrazu; oba obrazy sú totiž z toho istého roku. Alekto je stavaná na dramatickosti, ostrejšej energii a takmer až desivej intenzite; zatiaľ čo na druhej strane Teferi je aj tu nositeľom pokoja, múdrosti a suverénnej kontroly na pozadí zničenej Dominárie (kto pozná príbeh, vie). Napriek tomu ich spája spôsob, akým Baga buduje postavu; ako jasný stred kompozície, ktorého sila nevyplýva len z výrazu či odevu, ale aj z celkového vizuálu obrazu. Plus to nebo v pozadí oboch obrazov je fakt super.

Teferi, Mage of Zhalfir © WotC a Volkan Baga, olej na paneli 57 x 41 cm, 2010

A Elspeth netreba asi ani komentovať, tá je ďalším výborným príkladom toho, ako dokáže tú istú postavu uchopiť v odlišných významových rovinách. Staršia verzia z Alary jasne odkazuje na Bant a jeho rytierstvo, zatiaľ čo novšia verzia z Volkanovho Secret Lairu pôsobí vyzretejšie a stavia na motíve rovnováhy, ktorú Elspeth nadobudla vďaka skúsenostiam. Obe ilustrácie sú úchvatné a každá rozvíja jej príbeh iným, no rovnako presvedčivým spôsobom.

Elspeth, Knight-Errant © WotC a Volkan Baga, olej na paneli 46 x 66 cm, 2007

Záver

Tvorba Volkana Bagu pre mňa osobne ukazuje, že aj ilustrácie pre kartovú hru vedia v sebe niesť vlastný rytmus a symboliku; takisto ako jeho osobné práce. Pre viac jeho obrazov odporúčam jeho osobnú stránku, Facebook a jeho Instagram @volkanbaga. Verím, že jeho tvorba ešte prinesie viacero ďalších melódií a nových motívov, ktoré ju budú ďalej posúvať. Na záver patrí poďakovanie aj jemu samotnému za ochotu odpovedať na otázky a podeliť sa o pohľad na vlastnú tvorbu. Volkan Baga je jedným z tých umelcov pri ktorých človek nemá pocit, že už povedali všetko; práve naopak sa zdá, že to najzaujímavejšie môže ešte len prísť.

Do sférochodenia priatelia!

Poslat článek na e-mail

E-mail přijemce:	Váš e-mail:

Komentáře

Přispívat mohou pouze přihlášení uživatelé. Pokud chcete vložit komentář, přihlaste se ZDE.