Tři věci, které o nás prozrazují naše MtG země

Autor sa venuje MtG od edície Tempest a nakoľko zavše sleduje rozličné psychoanalytické relácie, takže v tomto špeciálnom prípade úplne tak veľmi nevie, o čom hovorí.

V dnešnej rubrike všeobecnej psychologicko magicovej poradne si preberieme vele-dúležitú tému a to konkrétne aké informácie o nás prezrádzajú zeme, ktoré v balíku hráme a naše herné interakcie s nimi.

Totižto.

Kto ešte nikdy nevidel majstrovský zápas kartovej hry Magic the Gathering, zeme sú také tie “iné” karty v balíčku každého hráča, plniace ohromne dôležitú úlohu. Iba vďaka nim dokážeme zaplatiť akékoľvek kúzlo a nakoľko obyčajne hrávame maximálne jednu za kolo (čau teta Azusa), tak ich rola je ohromne dôležitá. Povedané jednoducho - zeme musí mať v balíku každý jeden a každá jedna hráčka kartovej hry MtG (s výnimkou Oops All Spells balíkov, kde máme zeme na druhej strane kariet), preto je vskutku jednoduché urobiť ich analýzu do hlbokej roviny. Taktiež ide o jediné karty, ktoré obyčajne môžeme mať v balíku vo vyššom počte ako povolené 4 kusy (čau ujo Potkan), preto niektorí hráči venujú špeciálnu pozornosť, aby naozaj stáli za to.

Pozerať sa na to budeme z troch odlišných rovín.

V prvom rade si zanalyzujeme rozhodnutie, ktoré mnohí hráči, ako aj ja, urobili ešte pred zahájením hry. Teda v princípe pôjde o to, aké druhy, okraje, farby a lesklosti zemí sme sa rozhodli do balíka zakomponovať. S tým ruka v ruke ide aj dôvod, čo to o nás prezrádza. No a čo by som to ja bol za amatérskeho psychoanalytika, ak by by som si nechal ujsť takúto unikátnu príležitosť, trošku popustiť uzdu svojej fantázii a prirodzene vám dal možnosť si o tom prečítať.

Druhý, nemenej dôležitý aspekt je rovnako tak spojený so zemami, avšak z trochu iného uhla pohľadu. Nakoľko sme sa dohodli, že zeme máme všetci, logicky ich počas hry budeme tapovať, aby sme z nich dostali manu na zaplatenie malých, či veľkých kúziel. A za svojich N (rozumej veľmi veľa) rokov hrania mi bolo umožnené stretnúť sa s mnohými rozličnými druhmi hráčov MtG. Kde ale začal môj mozog pracovať viac ako jadrová elektráreň Dukovany, bolo v momente, keď mi napadlo rozdeliť týchto ľudí do škatuliek a bedlivo sa zamyslieť nad tým, čo presne ten - ktorý druh tapovania znamená a prípadne ako mu môžeme po pochopení ich problémov pomôcť, poradiť.

Posledná rovina bude absolútny počet zemí, ktoré sme sa rozhodli do decku dať. Tu existujú isté pravidlá a obmedzenia, no nepredbiehajme, všetko má svoj čas.

Čo o nás prezrádza druh zemí v našom MtG balíku

Zeme v kartovej hre MtG sú staré ako sám čas, vytvorený v dávnom obdobi dinosaurov v Jurskom Parku, datujúcom sa super veľmi dávno do čias p. c. g. (rozumej Pred Channingom Garfieldom). Odvtedy vychádzajú s hlínikovou pravidelnosťou v každej jednej sade, čo kedy uzrela svetlo obchodu. Mal som niekde tu taký nápad zistiť, koľko rozličných zemí doteraz vyšlo, no získať túto informáciu spoločensky jednoduchým spôsobom mi dovolené nebolo. Ale povedzme, že ich rozhodne musia byť stovky, až tisíce.

Aký ste teda človek na základe druhov zemí, aké v decku máte?

Odpoveď na túto otázku nájdeme spoločne a hneď tuto nižšie.

Každá zem má úplne iný art, druh, typ

Ide o hráča, venujúceho sa kartovej hre MtG buď super veľmi krátko, alebo super veľmi dlho. V prvom rade je mu už na prvý pohľad úplne jedno, že zeme nemá ani náhodou rovnaké, čo jasne prezrádza najavo jeho okrajový záujem o MtG ako taký. Podľa môjho pocitu považuje nejakého hráča lomeno hráčku za sympatickú a v záujme vytvorenia zdanlivých spoločných záujmov si kúpi balík (väčšinou Komandér), naučí sa ho trochu hrať a to je celé. Naozaj som takého niečo videl na vlastné oči a verte mi, nebol to pekný pohľad. Tie zeme, každá z inej sady, s iným okrajom, iným artom, proste bolo to horšie ako dobrovoľne pozerať archívne rozhovory s Danom Nekonečným.

Poznámka: niektoré z nasledujúcich fotografií nie sú vhodné pre organizovanejšie povahy a môžu spôsobiť silné znepokojenie.

Opačným extrémom je pre zmenu hráč, venujúci sa MtG už tridsať rokov. Ten už videl všetko a nemá ho čo prekvapiť, preto si do balíku nahádže náhodné zeme, aké sa mu povaľujú doma v pivnici. Takisto odkedy mu zrušili dávanie “damagu na stack”, ho už nič nerozhodí a kašle na nejakú chaosovú variabilitu zemí. Hrá už len zo zotrvačnosti a najmä preto, aby mohol v každej nestráženej chvíli ukazovať ostatným svoje NM Dualové zeme, ktoré podľa jeho slov “kúpil za 25 korún a aha koľko stoja teraz”.

Úplne čerstvo v tejto chvíli mi napadol aj ďalší príklad hráča s takýmito zemami. Ide mu najmä o to rozhodiť svojou očividnou nedbanlivosťou protivníka, ktorý potom dáva pozor na zeme, nesleduje poriadne hru a následne prehráva. Preto odporúčam sledovať fotografiu hore aspoň päť minút, zo dva krát denne, tak dva týždne (samozrejme po jedle), čo Vám zvýši toleranciu ľudskej bezohľadnosti. Mne to teda zatiaľ veľmi nejde a mám chuť niečo urýchlene polámať.

Avšak ja vytrvám.

Tu by som sa rád poďakoval kamarátovi Danielovi, ktorý mi nedávno vysvetlil, že aj keď v Komandéri musíte mať každú kartu inú, na zeme sa to nevzťahuje a tak môj Sliverský balík už nevyzerá ako z mentálnej polepšovne.

Typ hráča - Tilter, Starec, alebo skrátka len Lajdák

Každá zem má iný art, ale rovnaký druh

Ide o hráča, ktorého ešte zaujíma MtG ako taký a hlavne chce hrať hry a nejaké zeme vonkoncom nerieši. Zvyčajne hrá relatívne krátko, preto nedisponuje ešte obrovskou zbierkou, vytvorenej za niekoľko predchádzajúcich dekád. Preto zoberie zeme, ktoré zatiaľ má a používa práve tie. Zavše si ani nevšimne, aký art vlastne majú.

Aj keď mi pri pohľade na takúto divokú manabázu trochu podvedome utekajú kútiky úst hlboko do poľa, mám pre nich rešpekt. Totiž, kto som ja, aby moje preferencie museli ovplyvňovať ostatných ku konkrétnym činom. Ľudia skrátka majú úplne iné priority ako ja a hrajú s tým, čo majú k dispozícii.

Rovnaká pravda platí aj pri tzv. fullartových zemiach. Tie boli kedysi veľkou vzácnosťou. Avšak v dobe doslova miliónov rozličných druhov kariet, foilovaní, rámčekov a ktovie-čoho-ešte iného ich už dnes nik takto neberie. Býva spoločnosťou akceptovateľné mať jeden druh zemí a nad rozličnými artami už dokážeme prižmúriť ucho.

Typ hráča - Nováčik, Psychicky Normálny Človek

Každá zem úplne rovnaká

Ide o hráča, plne psychicky vyrovnaného so svetom a všetkým tým zlým, čo na nás číha na každom kroku, dejúcim sa napriek jeho enormnej snahe mať všetko pod kontrolou. Možno býva vyrovnaný až príliš, jeden by povedal, že až chorobne. Samozrejme, nakoľko mám podobné poruchy viem, ako to chodí a ako ambícia mať všetky rovnaké zeme symbolizuje márnu snahu urobit zo šialene nepredvídateľne sveta predpokladateľné miesto.

No nemusí tomu byť iba tak. Možno máte len záľubu v nejakých konkrétnych zemiach a tak ich chcete mať jednaké v každom jednom decku. U mňa osobne podobné pocity vyvolávajú práve zeme z Kamigawy a taktiež foilové zeme z edície Onslaught. Prvé menované sú logicky lacnejšie, preto ich aktívne pchám úplne všade a nie je na tom nič zlé. Raz mi ich dokonca protihráč aj pochválil a ja som sa vtedy cítil tak vysoko, ako aktuálne lietajú ročné úrokové sadzby na hypotekárnych úveroch v celej Európe.

Typ hráča - Poriadkumilovný Správňák, často s miernou poruchou OCD

Každá zem plne lesklá, a.k.a foilová

Ide o hráča, zameraného dvoma možnými spôsobmi.

Možnosť prvá, ide o tzv. Veľkého Utrácača, ktorý venuje kartovej hre MtG naozaj mnoho peňazí. Má vysoký disponibilný príjem, o tom nie je nikdy pochýb. Zároveň, keď už do toho dáva také kvantá peňazí, tak sa chce pred ostatnými predviesť s tým najligotavejším, čo má. Nemusí mu ísť nutne o závisť ostatných, obyčajne bohate postačí pozornosť a uznanlivé pokývanie ramenami.

Možnosť druhá nastupuje v prípade, ak si všimneme u hráča situáciu, v ktorej sú tieto foilové zeme jedinými foilovými kartami v celom balíku. V prípade bežného hrania je to asi úplne jedno, no na turnaji by som sa na to určite pozrel zbližšia. Totiž foilové karty majú inú hrúbku a váhu, preto je toto logicky možné považovať za jemnú formu podvádzania. Totiž pri miešaní a tak všeobecne, si pri tejto konštalácii kariet dokáže vinník pomôcť naozaj nedovoleným spôsobom.

Typ hráča - Demonštratívny Utrácač, alebo impersonátor Yuyu Watanabeho

Každá zem s bielym okrajom

Ide o hráča, snažiaceho sa zaujať a tak trochu aj zastrašiť protivníka istým, celkom podvedomým spôsobom.

Vysvetlím prečo.

Kedysi dávno (plus mínus niekedy okolo sady Shards of Alara) ma postretol perfektný nápad. Nakoľko som za ten nebeský svet nevedel postúpiť do finále na akomkoľvek pre-release, tak mi napadla táto vec. Totiž na prerelease si môžete priniesť vlastné zeme a ja som od toho nápadu vždy nosil zeme z piatej edície s bielymi okrajmi.

Ó, koľkokrát mi neznámy oponent s rešpektom obdivoval práve tieto zeme a pýtal sa, odkedy hrám MtG, aké sú krásne, prečo nemajú normálny symbol many a odkiaľ mám také hebké dlane. Zároveň automaticky, podvedome a hlavne nechcene vyvolali tieto zeme v nich istý pocit, vďaka ktorému hrali konzervatívnejšie a s omnoho vyšším rešpektom ku mne ako protivníkovi. Veď pred nimi sedel niekto, kto aktívne žil počas piatej edície a to dovtedy nikdy nezažil. Nemám samozrejme žiadnu štatistiku, ukazujúcu počet hier, ktoré som vďaka nim vyhrať nemal, no predsa vyhral, ale niečo na tom s istotou bude.

Nedám na ne dopustiť, nakoľko celé snaženie kulminovalo v edícii Hour of Devastation, kde moja maličkosť dosiahla konečne na finále, aj keď len na druhé miesto. Bolo by aj prvé, no môj Scoprion God to proti oponentovej Sandwurm Convergence nezvládol, no zeme i tak odviedli kus svedomitej práce.

Typ hráča - Kto chce v mladých/neskúsených hráčoch vyvolať falošný pocit rešpektu

Prvá časť za nami, poďme na ďalšiu.

Čo o nás prezrádza tapovanie zemí v našom MtG balíku

Jedna vec je zeme mať a druhá ich aj používať. Mnoho z nás má pri ich tapovaní špecifické zlozvyky a tie si samozrejme preberieme. Možno o nich ani len nevieme, preto ak si o nich prečítame, tak ich môžeme opraviť. A ďakovať mi samozrejme nemusíte.

Pre vysvetlenie, tapovanie zemí znamená nasledovné.

Ak chceme zaplatiť za kúzlo, musíme podľa jeho ceny (ktorá býva v pravom hornom rohu na karte) otočiť zem o 90 stupňov, a.k.a. tapnúť adekvátny počet zemí. Ak je zem teda otočená, znamená to, že už v danom kole došlo k jej použitiu a presne ako pri dojení kravy, nie je možné už z tejto konkrétnej zeme “vydojiť” toho viac. Ak si ale myslíte, že všetci ľudia tapujú týmto zaužívaným štýlom, ó ako veľmi sa mýlite.

Existuje široký počet druhov tapovania zemí a presne o nich si teraz povieme niečo bližšie.

Tapujem do strany o presne 90 stupňov

Ako sa hovorí u nás, takto sa to robí do psej matere. Zeme otočené viditeľne, s dôrazom na to, aby oponent presne vedel (a videl), koľko voľnej many ešte máme k dispozícii.

Aj keď v dnešnej dobe už tradície znamenajú asi toľko, ako česká koruna v Žiline, avšak niektoré sa oplatí dodržiavať. Totiž meniť fungujúce veci len preto, aby sme boli zaujímaví a niečo nasilu zmenili, to mi príde vrcholne neefektívne.

Takto totiž tapovala zeme moja Stará Mama, ktorá to potom naučila moju Mamu a tá to potom naučila mňa. No a rovnako tak, to ja naučím dcéru Matildu, pretože s bratom sme nemali sestru a tak to bolo celé smutné.  Totiž MtG hrá strašne málo dievčat a žien, preto sa ráta každá jedna.

Typ hráča - Dobrý Človek, ktorý vie, ako sa dodržiavajú tradície.

Tapujem do strany len o zopár stupňov

Takto tapujú zeme najmä silne submisívni hráči, ktorí tak robia najmä z dôvodov začínajúcich v semienku ich priam až nekonečnej opatrnosti. Z vlastnej skúsenosti som takéto tapovanie naživo videl hlavne u hráčov menej priebojných. Neboli to samozrejme zlí ľudia, iba si tento akt platenia za kúzla vyhodnotili po svojom.

Majme sa pri nich na pozore, pretože majú mnoho spoločných čŕt s kŕdľom holubov, srniek, či progresívnych prvovoličov. Dokáže ich totiž vystrašiť akýkoľvek hlasnejší zvuk, či nečakané buchnutie. Majú neustále uši na špičkách, keďže sa obávajú, aby náhodou nevykonali voľačo nesprávne.

Typ hráča - Prispôsobivý Opatrník, čo nechce urobiť nič nesprávne.

Tapujem hore hlavou

Hráči tohto zamerania rýchlo menia názor - presne ako ich zeme, v jednom kole sa točiace o presne 180 stupňov sem a tam. Ale nie je to všetko iba negatívne. Pri dobrých 180 stupňoch môžeme v “trúbe” upiecť české buchty, kurča, či olomoucké sýrečky v trojobale, preto takýchto hráčov hneď nehádžme do pomyseľnej pece odsúdenia.

Mnoho z nich učili kartovú hru MtG hrať neznalí spolužiaci na prvom stupni základných škôl a hneď tu máme výsledok. Ak im milo a pekne vysvetlíme, že takéto tapovanie v očiach ostatných hráčov znižuje ich kredit, ba vyzerá priam až retardovane, obyčajne sa ho dokážu celkom rýchlo odnaučiť. To býva ich najväčšou životnou devízou.

Typ hráča - Pomýlený Človek, ktorý sa ale dokáže napraviť.

Tapujem na kôpku, lebo tie zeme sú už použité

Môj 92-ročný Starý Otec Milan aj dnes hovorí, že od rozkoše aj psy besnejú. Najmä v dnešnej dobe ide o obrovskú pravdu a tento spôsob tapovania to len dokumentuje. Dávať všetky “použité” zeme na jednu obrovskú kopu je sice dobré pre nás, no protivníkovi to marí pohľad na ich počet a spôsobuje až neférový hlavybôľ.

V Košickom svete MtG kolujú legendy o hráčovi, ktorý dával všetky použité zeme a karty všeobecne na jednu centrálnu kopu. Úspešne tým miatol protivníka a dokázal majstrovsky prevziať kontrolu nad nejednou komandérskou hrou. Osobne tomuto celému nerozumiem, a že som sa to pár obdobi snažil maximálne pochopiť.

Neúspešne.

Typ hráča - Rozbesnený Hráč, ktorému už ani svätená voda nepomôže.

Mohli by sme niekde tu viesť rozpravu o ďalšom dôležitom spôsobe tapovania zemí - a to, či tapujeme smerom doľava, alebo doprava.

Moja štatistika vypovedá o tomto jasne. Obyčajne pravoruký hráč tapuje smerom doprava a ľavoruký zase pre zmenu naopak. Existuje medzi nimi asi toľko výnimiek, ako makových zrniečok po zjedení tradičného koláča od Petra Novotného z relácie Chuťovky.

Schválne, pozrite sa niekedy na to, ako vlastne tapujete.

Čo o nás prezrádza počet zemí v našom MtG balíku

Hracie decky kartovej hry majú takpovediac predpísaný počet zemí. Zavisí to prirodzene od druhu balíka, ktorý aktuálne hráme. Tak napríklad Burn (a.k.a. Fritka) potrebuje zemí len zo 19 kusov. Na druhej strane na zeme zameraného náročnostného spektra nájdeme Control, či napríklad niektoré decky Midrange národnosti, kde ich potrebujeme až okolo 25 kusov.

To, do akej miery rešpektujeme (alebo nerešpektujeme) tieto pravidlá o nás ale taktiež hovorí veľa.

Dávame pre istotu zemí viac

Máme vo svojom okolí obyčajne hráča, ktorému tie zeme chodia ako na potvoru. Ak potrebuje zem, nepríde mu a ak ju nepotrebuje, chodia mu ako do mešity. Hádam sa na mna Zsolko nenahnevá, no on je práve tým najpravejším zosobnením takéhoto hráča. Preto sa v našich zemepisných dĺžkach zaužívalo slovné spojenie - “floodíš ako Zsolko”. Vysvetlenie to má úplne jednoduché, obyčajne za hru potiahne minimálne 50% zemí a len zvyšných 50% sú kúzla. Predstavte si teda 10-kolovú hru a spolu so 7 kartovou otváracou rukou si potiahnete tak zo 9 zemí a 9 kúziel. No vedeli by ste s tým niečo normálne uhrať?

Väčšinou ani Zsolko.

Keď sa stretneme proti sebe na turnaji, človek len čaká, aké bude pokračovanie tohto nekonečného príbehu. Čo mu ale slúži ku cti je fakt, že to nikdy nevzdáva. A raz mu tuším neprišli zeme pomaly žiadne, čo je rozhodne výnimka potvrdzujúca pravidlo.

Dávame zemí tak akurát

O konzervatívnych hráčoch sme si toho povedali už dosť. Tí dajú zemí presne podľa internetových decklistov a spoliehajú sa na to, že to predsa musí takto fungovať. Nič svetoborné, asi nemajú na sebe žiadne prekliatie a tak im to poväčšinou tak aj v skutočnej hre naozaj príde.

Dávame zemí o niečo menej

Načo by sme dávali do decku viac zemí, ak máme špeciálnu schopnosť si potiahnuť presne to, čo potrebujeme. Zem, alebo ne-zem, napodiv to vyzerá super jednoduché. Preto balansujeme na hrane medzi možným a nemožným. Naše hranie v tomto prípade totiž vyzerá tak, akoby sme mali neustále zapnutý efekt karty Abundant Harvest. Pretože počty zemí majú len informatívny charakter, takíto hráči ich veselo ignorujú a napríklad do takého Burnu si spokojne dajú o pár zemí menej.

Nepoznám ich vôbec mnoho, no pár sa ich v okolí nájde. Sú narodení pod šťastnou hviezdou a priam až neskutočnými schopnosťami dokážu ovplyvňovať svoj balík. Nikdy to pred Vami nahlas nepriznajú, no v odlesku ich pohľadu vidíte, že sú si toho plne vedomí.

Podtrženo a Sečteno

Ako tak pozerám na blikajúci kurzor na obrazovke, predstavujem si priemerného čitateľa, ako si v tejto chvíli nahlas kladie tieto otázky:

• Že ste sa doteraz nad zemami nikdy extra nezamýšľali?
• Že sa veľmi divíte, kde chodím na nápady pre tieto články?
• Že to, aké mám zeme, je vlastne celé úplne jedno?

Sto ľudí, sto receptov na svíčkovú na smotane, hovorí staré etiópske porekadlo.

Takisto to býva aj pri zemiach v MtG. Či už ste jedným, druhým, či nebodaj tretím typom hráča, všetci máme niečo spoločné. Baví nás po večeroch hrávať kartovú hru Magic the Gathering a ak nikto z nás vedome nepodvádza, tak výber zemí nehrá vôbec najdôležitejšiu úlohu.

Úplne postačí, ak budú naše zeme prehľadne usporiadané.

Magicu zdar!

Poslat článek na e-mail

E-mail přijemce:	Váš e-mail:

Komentáře

Přispívat mohou pouze přihlášení uživatelé. Pokud chcete vložit komentář, přihlaste se ZDE.