Projekt Tazri Party "pool" EDH

Ako je zaužívanou a všeobecnou pravdou škôlky Magicu, základom každého správneho komandéra je jeho generál v komandzóne a súbor ďalších 99 kariet, ktoré tvoria presne 100 kartový singleton balíček. Karty by mali spolu fungovať kohézne na princípe feng-šuej v harmónii s generálom, ale v záložnom prípade by balíček mal vedieť fungovať aj sám o sebe. Čo keby sme túto harmóniu ale narušili a vytvorili tak niečo nové, zábavné a extrémne chaotické? Ak máte náladu na netradičný casual EDH projekt, čítajte ďalej!

Projekt Tazri Party "pool" EDH

Úvod

Niekedy počas minulého roku sme začali hrať EDH s Planechase viac spoločne s partiou, kam si ku nám rád sadal aj Majo. No a ten mal poskladanú veľmi zaujímavú záležitosť, Dimir EDH na Jona Irenicusa, Roztrieskaného. Na tom by nebolo nič zvláštne, Jon je celkom populárny spôsob ako darovať súperom nejaké smetia, ktoré práve nie sú žiadané a potom z toho pekne profitovať. Súperi by sa mali vytrieskať navzájom s týmito Damoklovými mečami, pretože veľa démonov vyžaduje obety a Jonov pilot si spokojne iba ťahať karty. Majo ako správny oldschool hráč mal ale omnoho prepracovanejšiu myšlienku - všetky jeho bytosti v balíku pozostávajú výlučne z démonov. Poviete si no a čo, veď tribal. Démonov, ale nie tak hocijakých, ale pre každú hru rôznych. Áno, čítate dobre, rôznych. Jeho zbierka démonov je takmer kompletná a skutočne predstavuje historický výsek dejinami Magicu, ktorý by ocenila aj SAVka. No skutočne, kde už v ktorom EDH by ste videli rakety ako Demonic Hordes alebo Gutwrencher Oni či obľúbenú klasiku Kuracieho Pitlorda. Časom hľadal ešte lepšiu alternatívu a nakoniec dodnes obdobný model hrá ale už v tematickej trojfarebnej Ziatore - pretože nie je nič lepšie než odpáliť na konci nejakého zlého démona do efektu a získať za neho tri poklady.

Celá idea Majovho balíku je veľmi priamočiara. Ku tradičnému základu 72 kariet (landov, rampy a nejakých toolbox dobrôt) vmiešame do Jona 7 náhodných démonov z veľkého poolu (ten nosí v jednej z tých kartónových krabičiek, ktoré dostávali top hráči) všetkých démonov za každého hráča, ktorých nevidíme a necháme sa prekvapiť aké Kinder Demon Surprise darujeme kamarátom pri stole. Jon Irenicus sa o zlých súperov postaral väčšinou darovaním s bonusom, Ziatora to zas zaklincovala pretože pridala nutnú zelenú do rampy a prístup k ďalšej farbe, čo znamená viac démonov. A s tými ich manacostami.. proste Battlecruiser ako remeň. Mne toto celé Majove démonárium prišlo samozrejme ako osvieženie a ako milovníkovi MtG aj zo stránky príbehovosti aj ako krásny výcuc toho, čo niekedy bolo. A preto som sa rozhodol ísť po svojej podobnej osi.

Premýšľal som dlho, čo také by ma mohlo baviť rovnako. Prvotný nápad bol mať takto pool všetkých ság a náhodne pred hrou podobne vybrať niekoľko za každého hráča do Tomáša Bombadilla; avšak nakoniec som to zavrhol ako nedostatočné (a bol som lenivý preskladať svojho Tomáša s ktorým často hrávam). Potom som premýšľal nad duchmi (spiritmi) do WUBRG gulášu na O-Kagachi alebo nového Kyodaia; avšak bohužiaľ krabica od topánok, kde som mal všetkých tých krásnych OG Kamigawa Soulshift Spiritov je niekde stratená ako Atlantída a mňa tento projekt nejako prešiel. A to až do momentu, keď som si nespomenul na jednu niekým obľúbenú, inými nenávidenú mechaniku Party.

Nie je Párty ako Party

Party (slovensky partia) je mechanika, ktorá prišla s Východom Zendikaru a ktorá v teórii znie veľmi fajn - chceme si vyskladať plnú partiu z Felčiara, Beťára, Junáka a Strigôňa. No to je mi teda kvarteto. Cleric, Rogue, Warrior a Wizard, nepripomína vám to DnD? Samozrejme, veď o dva roky po Zendikare vychádza Baldovská Brána a s ňou aj návrat k partii. Po stránke flavouru to bol zásah do čierneho, no realizácia pokrivkávala ako diaľnica do Košíc. Vieme so 100% určitosťou skonštatovať, že mechanika bola navrhnutá s ohľadom na limited/štandard formáty a v praxi narážala na problémy s konzistenciou. Veď veru, udržať naraz 4 rôzne typy bytostí na stole je náročné; najmä vo formátoch plných removalu. Odmeny často neboli dostatočne lákavé a chýbala im flexibilita a sila, aby mohli súperiť s rýchlejšími stratégiami vo väčších formátoch ako EDH. Partia tak rýchlo zapadla do kategórie “dobrý nápad, nedobré prevedenie”.

Ale to vôbec nevadí, pretože tieto typy majú medzi sebou skutočne zaujímavých adeptov, ktorí vedia power levelom obstáť na bojisku. Lebo filozoficky - mechanika podľa môjho názoru u hráčov zlyhala hlavne preto, lebo je veľmi casual a spoliehať sa na kompletnú partiu vytvára neobratný a nekonzistentný balík - lenže viete si asi predstaviť ako som sa na to pozrel ako casual hráč osobne. A presne preto som začal prehľadávať albumy a krabice hore dole lokálne aj vzdialene. Prvotný cieľ bolo zložiť 100 kariet z každého archetypu pre partiu, tak ako Andrej Bičan hľadal Slovákov v uliciach - teda 100 felčiarov/clericov, 100 beťárov/rogueov, 100 junákov/warriorov a 100 strigôňov/wizardov.

“Jeden balík, nekonečné partie”

Veliteľka balíčka bola jasná okamžite od začiatku. Tak ako Majo, chcel som čo najviac farieb pre čo najviac muziky a v mojom prípade úplný Maxim Turbulence. A preto som si vybral jedinú racionálnu a dostupnú legendu vo všetkých farbách, ktorá s partiou spolupracuje na 100%. A tou je Tazri, Maják Jednoty, ktorá funguje na budovaní rôznorodého boardu práve z členov partie, jej zlacnení pre zahranie vďaka nim a následne z filtrácie členov partie z balíka. Čo som pri Tazri neskôr pravidlovo zistil, je fakt, že sa pozerá len na bytosti - takže tribal kindred sekery a dýky s plášťami nehľadá, aj tak ich mám ale v rámci poolu. Teda absolútne vopred dané a jasné smerovanie a tak som začal prehľadávať krabice. A nasledujúcich pár obrázkov pridávam na ochutnávku aké vlastne guláše je možné nakombinovať.

Clericov mám po rokoch nejako veľa - jednak ako zálohu do môjho pontifexa Oraha, ktorého raz za čas vytiahnem na stôl a druhak nejako je to môj najčastejší archetyp, ktorý som draftil  na sealed/draft turnajoch. Nejako sa to asi spojilo aj s tým, že môj asi tretí foil v živote padol na chaos drafte z Kamigawa boostra a bol ním krásny Empty-Shrine Kannushi a odvtedy sa mi tí felčiari zapáčili. Žiadny z nich v poole nie je zbytočný a každý niečo zaujímavé dopĺňa do tímu a je to hlavne presne z dôvodu, že sú to limited pecky. Dokonca pár tých najlepších z Onslaught bloku som si ešte dávno ponechal vo foile a naozaj, je to radosť aj pre súperov keď v hre uvidia takéto historické záležitosti.

Beťárov som rovnako našiel a veruže poriadnych. Zlodejina, podvody, evasion.. všetko fajn záležitosti v rôznych formách. Napr. na Aetherbornov mám spomienku - bol to môj Kaladesh draft a nejako sa mi podarilo vydraftiť ich až do celkom schopného archetypu, kde Midnight Entourage a Gonti išli absolútne rakety. Z prísnejších samozrejme Opozičný Agent a Dauthi Voidwalker nesmeli chýbať. Pri nich hlavne platí, že čím tichší Rogue, tým väčší bordel spraví. Napr. Bilbo alebo Heretik nie sú nejaké turbo karty, ale v nečakanej chvíli vedia poskytnúť veľmi pekné výhody akoby z ničoho. A to je na beťároch super.

Neviem ako, ale pri prvotnom skladaní som Warriorov doma našiel najviac - väčšina bola nie práve vysoko hrateľná, ale veľa z nich ma príjemne prekvapilo. Mnoho kariet, ktoré doniesli a zhmotnili do praxe viac aj tému tokenov cez Najeelu, Marneusa, Rhysa a podobne. Veľa z kariet tu je práve z temného sveta Warhammeru, kde o geneticky modifikovaných junákov veru nie je núdze. Veľa kariet je tu opätovne aj z draftov a sealed turnajov, viaceré zo starých porozoberaných balíkov, na ktoré mám mnoho pekných spomienok. Sunblade Elf ma umiestnil na tretie miesto na jednom chaos drafte a promo Gatekeeper of Malakir bola na inom FNMku cena útechy. Warriorov mám vždy v pamäti ako bytosti, ktoré prídu, udrú a ak sa niečo ešte hýbe, udrú znova. A čo sa dalo, šlo do poolu.

No a Strigôňov som hrával v minulosti viacero, mono U na Azami, Pani Zvitkov; potom aj Inallu a na duel EDH Adeliz (ktorá v pradávnych časoch bola vedúca Brawlu), takže o Wizardov som naozaj nemal núdzu. Wizardi vždy robili veľa, ten archetyp bol vždy veľmi pekne synergistický. Ak by som si mal vybrať len tri karty do vitríny, OG Venser by tam nechýbal a najmä ten foilový z Future Sightu, po ktorom ešte stále slintám. A tak som natrieskal čo som mal, foiloví Circu a Lim-Dûl sú napr. osobné chuťovky, ktoré rovnako ako lesklí felčiari z Onslaughtu nikdy nesklamú.

Nuž a keď ste to dočítali až sem a pozriete si kompletný zoznam kariet v poole tu, možno sa spytujete že tu niečo nesedí. Načo by som hral Kaaliu ak nemám démonov a šanca na niektorého anjela je mizivá? Nie je spomenutý Midnight Entourage mŕtvou kartou? Alebo taký Clavileño? Mám tu “divoké” karty, teda Changelingovia, ktorých som pridal do kopy alebo verzie Samuta, ktorý je ako Warrior tak aj Cleric. V Magicu je takých kariet pár a snažím sa ich postupne zohnať všetky. Ale ak má jedna karta - pomimo veliteľky samozrejme - byť akýmsi základom každej partie, ktorá môže z mixu vzísť, bude to Maskwood Nexus. A vďaka nej, veľa vecí dáva väčší zmysel, niektoré synergie sú ľahšie dosiahnuteľné. No ani bez nej to nie je na zahodenie ako môžu ukázať aj obrázky náhodných mixov v reálne odohraných hrách. V jadre balíka je mimo Nexusu aj viacero kariet, ktoré sú hlavnou podporou pre partiu. A potom nutný mix od mana kameňov, cez zaujímavé enchantmenty až po landy. Hrám Brány, čo ako vieme je lacná alternatíva ideálna pre casual (až na dva kúsky, ktoré ale reálne netreba až tak hrotiť).

Tak a preto tento projekt nie je absolútne o čistej sile ani o najostrejších cEDH/bracketových líniách. Je to o synergii, príbehu a o budovaní balíkov, ktoré pôsobia ako partia dobrodruhov na výprave do neznáma. Vyberať karty do 4 herných archetypov prinieslo skôr radosť než zamýšľanie sa na základe herného výkonu a skôr sa zamýšľať ako spolu pôsobia všetky karty v celkovom poole. Nájdeme tu kuriozity, skryté poklady, tematické stálice ale aj karty, ktoré možno nikdy predtým nedostali šancu zažiariť, až doteraz. Je tu ale aj viacero tém, okolo ktorých sa dá budovať socialistická partia. Sú tu tokeny, +1 cukríky, tribal pardon kindred mechaniky, dungeony, spolupráca na brány a podobne. Snažil som sa vždy vyberať karty, ktoré niečo robia aj samé o sebe - aj keď nie vždy nejako extrémne, ale vždy aspoň po drobných dieloch. Funguje to ale ako celok?

Čo ďalej? (a Slovo na záver)

Asi toľko, že áno funguje to a vie to byť sranda. A samozrejme tak ako Sisa Sklovská ani ja nekončím, Final Fantasy prinesie viacero bytostí, ktoré ideálne pasujú do tohto projektu, takže tento set určite podopĺňa rady partie naozaj veľmi pekne. Dokonca som popri písaní tohto článku narazil na YT video, kde niečo podobné nazýva autor ako “metódu kopy”, kde podobne nahádžeme na tému nejakého veliteľa X kariet na kopu a vyberieme pred každou hru z nej niekoľko náhodných, zamiešame a hráme. Ten koncept je skutočne zaujímavý a ešte neprebádaný spôsob ako si spríjemniť a obmeniť hranie jedného EDH veliteľa, vrelo odporúčam. A ak náhodou máte aj vy nejakého obľúbeného “Felčiara”, “Beťára”, “Junáka” a “Strigôňa”, budem rád ak sa podelíte v komentároch a možno skončí aj rovno v poole.

Do zférochodenia priatelia!

Poslat článek na e-mail

E-mail přijemce:	Váš e-mail:

Komentáře

Přispívat mohou pouze přihlášení uživatelé. Pokud chcete vložit komentář, přihlaste se ZDE.