Commander: História vzostupu a pádu dôchodcovských drakov

Commander: História vzostupu a pádu dôchodcovských drakov

Ak ste sledovali už predchádzajúce diely série o casual formátoch, tak už viete, že tieto skutočne vedia obohatiť klasické Magicové hranie o nové dynamické interakcie. Na margo, v sérií tohto občasníka už vyšlo viacero špecialít, príkladmo:

• Archenemy
• Explorers of Ixalan
• Planechase
• Vanguard

Dnes sa pozrieme na bezdebaty ten najväčší Magicový fenomén, ktorý všetky ostatné absolútne zatienil. Formát, ktorý vznikol mimo rúk Kúzelníkov z pobrežia, ale predsa sa do nich nedávno dostal. Na reálne synonymum pre casual multiplayer hranie = Elder Dragon Highlander, neskôr Commander; alebo teda lokálnym dialektom “komandér”.

Úvod

Pred časom som si prechádzal rubriky článkov o formátoch na CMUSe a prirodzene ma najviac zaujímali tie o EDH/komandéri. Našiel som tu pekný prierez rôznych tém od rozborov balíčkov a krátkeho úvodu do formátu cez základné pravidlá, cez prvé precony z roku 2011, rôzne analýzy balíčkov či turnajové reporty (najmä z Duel Commander formátu), až po príspevky venované drsnejšej podobe cEDH. Takže to, že je to 100 kartový singleton formát, kde balík skladáme okolo legendárnej bytosti komandéra/generála a jeho farebnej identity je rozpisovať myslím absolútne zbytočné.

Čo mi tu ale trochu chýba, je článok o tom, ako vlastne komandér vznikol, kto ho vytvoril (a prečo) a ako sa vlastne dokázal vypracovať na najpopulárnejší formát Magicu vôbec; pretože jeho história siaha ďaleko pred rok 2011, kedy vyšla pätica prvých oficiálnych produktov. A presne tomu sa chcem tu venovať dnes; pozrieť sa na jeho začiatky a cez jeho vývoj sa zamyslieť nad tým, či prvotné idey ostali zachované dodnes.

Elder Dragon Highlander

Ak to veľmi zjednoduším, môžeme povedať, že formát vznikol ako reakcia práve na netdecking. Od vzniku v roku 1993 sa cez rast jej popularity stala dôležitou stránkou hrania aj kompetitívna scéna. Nuž a v 90. rokoch; čase, kedy sa internetová digitalizácia procesne vyšvihla do celého sveta, sa aj v svete Magicu bolo jednoduchšie spoľahnúť na netdeckové stratégie, ktoré zaručene fungujú. Nuž a Magic sa predával tradične od začiatku v Kinderkách boostroch. Hráči vtedy ešte nevážili packy na mikro váhach kvôli výskytu foilov a naozaj až do otvorenia nevedeli, čo za prekvapenie dnu nájdu. Preto si aj budovanie akejkoľvek zbierky žiadalo dve najvzácnejšie komodity - čas a peniaze. V deväťdesiatkách to znamenalo hlavne navštevovať svoj lokálny herný obchod (LGS), podporiť ho nákupom balíčkov a dúfať v to správne rérko. Toto celé ale netdecking zmenil a hlavne zmenil aj pohľad LGS na Magic ako hru. S rozšírením hrania zrazu totiž obchody nemuseli predávať iba sealed produkt, ale ten mohli otvárať a najžiadanejšie karty mohli predať za svoju vlastnú cenu. Sekundárny trh po tomto na seba nenechal dlho čakať a netdecking bol iba palivom do ohňa takejto špekulácií.

Pár mesiacov po vzniku turnajového hrania, niekedy v '94om si jeden hráč, Adam Staley, všimol, že tento stav hráčov celkom nudí. Približne polovica (a možno aj viac) hráčov vtedy na turnaji hrala ten istý balík, čo vlastne vytvorilo veľmi nereálne podmienky pre akékoľvek sociálne interakcie medzi ľuďmi. A tak ako Bender, prišiel s vlastným lepším spôsobom ako hru hrať, viac casual a viac zameranú na to, aby pripomínala druhú časť názvu, “The Gathering”. So svojou hernou skupinou v mestečku Fairbanks na Aljaške Adam hrával najmä Highlander, formát ktorý bol a dodnes je veľmi obľúbeným už po dlhé roky.

Názov Highlander (originálne aj najznámejší variant “jednokarťáku”) odkazuje na legendárny film so Seanom Connerym, Christopherom Lambertom a soundtrackom od Queen, ktorý je z vinylovej platne absolútna nostalgia. Je to presne jeho slogan, ktorý viete vidieť aj na plagáte “There can be only one”, ktorý sa stal principiálnym pravidlom pre formát = iba jedna kópia danej karty v balíčku. No a tento prístup samozrejme znamená kreativitu, pri vtedy dostupnom poole kariet takmer žiadny netdecking a teda improvizáciu s dostupnými možnosťami.

Veľký posun v celej veci nastal v lete 1994, kedy vychádza v poradí siedmy set, Legends. Práve tu vychádzajú prví legendárni draci, ktorí boli predlohou pre názov nového formátu v skratke EDH; Elder Dragon Highlander. Vyzerá to ale tak, že EDH má originálne až dve paralelne sa rozvíjajúce začiatky. Neskôr v roku 1996 totiž hráč J. M. Lopez nechal uverejniť v magazíne Duelist (čo je vlastne americká verzia tunajšej legendárnej Legendy) pravidlá na o čosi viac komplikovanejší formát “Elden Dragon Legend Wars”. Tu boli pravidlá trošku komplikovanejšie (viď článok nižšie), napr. nútili hráčov zaradiť do balíka osem kusov každej základnej zeme a zároveň označiť určité bytosti za “Kapitánov” či “Vojnových generálov” s vlastnými špecifickými pravidlami. Aj tak sa ale dajú rozoznať viaceré familiárne prvky dnešnej komandérskej hry, napr. výber legendárneho draka a limitácia farieb podľa jeho daných farieb.

Adam Staley popri tom už rozšíril svoj variant EDH do ďalších aljašských herných skupín a vo svojom vyjadrení tvrdil, že nikdy nečítal tento článok v magazíne, čoho dôkazom je aj fakt, že jeho formát bol oveľa jednoduchší a celkovo odlišný. A je aj ústne dochovanou tradíciou viacerých článkov a rozhovorov, že mnoho ľudí sa EDH naučilo priamo od Adama. A tu do príbehu prichádza aj duchovný krstný otec formátu, Sheldon Menery.

Sheldon pritom podľa svojich slov nemal nikdy hrať EDH priamo s Adamom, len sa popri svojich voľnočasových aktivitách počas svojej vojenskej služby na Aljaške pozeral, ako tento formát hrajú ostatní. Sám vždy spomínal, ako ho tento formát zaujal svojou jedinečnosťou, pretože tých “kitchen table” formátov bolo v danom čase habadej a naozaj skoro každý chcel újsť od stereotypného netdeckingového spôsobu hrania. Plus veľkým lákadlom EDH bolo zameranie na multiplayer hru a tak to Sheldon vzal na cesty. On sám nebol v tom čase totiž iba príslušníkom amerického letectva, ale bol už vtedy level 5 judge rozhodcom; jedným z najvplyvnejších na magicárskej medzinárodnej scéne. A práve na Pro Toury Menery priniesol EDH, predstavoval ho ostatným rozhodcom, upravoval ho na svižnejšie odsýpajúci variant.

Pridal viaceré zmeny, napr. že generálom nemusia byť iba draci z legends, ale akákoľvek vydaná legenda so zachovaním farebnej identity; čo iba podnietilo viaceré možnosti pre ešte viac kreativity. Výsledkom pokusov, úprav a zmien je to, čo vlastne poznáme už dnes - multiplayer formát, ktorý aj keď svižný, stále si oproti kompetitívnemu Magicu zachoval ležérnejší štýl hrania. Vďaka jeho úpravám sa EDH stalo atraktívnou možnosťou pre casual hranie, ktorá naplno využívala vedomosti hráčov o tom, ako môžu karty medzi sebou interagovať. Takmer okamžite si EDH ako formát rýchlo získal popularitu medzi rozhodcami na Pro Tour podujatiach, ktorí hľadali zábavu po skončení oficiálnych hier.

Na prelome milénií Sheldon už napísal aj článok pre Star City Games o tomto formáte, ktorý rozšíril jeho povedomie aj ďalej mimo steny Pro Tourov. Sheldon vo viacerých rozhovoroch sám spomenul, že EDH bolo od začiatku myslené ako oddych od súťažného Magicu s jeho už spomenutými nedostatkami. Ľudí to chytilo a často sa hrávalo všade, kde sa dalo; na Pro Touroch, v hoteloch, kaviarňach či na chodbách vojenských základní alebo univerzít. Bola to tak trochu divočina, ale práve to jej dávalo ten šmrnc.

Zlom nastal v roku 2005, keď si prvú partiu zahral Scott Larabee (vtedajší hlavný manažér Pro Tour turnajov od Kúzelníkov z pobrežia). Najprv bol samozrejme skeptický, keď mu Sheldon podal balík s Lord of Tresserhornom; kartou, ktorú by inak nikto nebral vážne, no ešte pred koncom hry ostal úplne očarený. Silnou stránkou EDH bola totiž nostalgia, pretoŽe formát umožnil hráčom nanovo oprášiť staré karty, ktoré už dávno nemali miesto v súťažných formátoch, a opäť ich preniesť na stôl proti novým kúskom. Tento pocit objavovania a znovuoživovania zabudnutých pokladov robí Commander atraktívnym dodnes. Keď sa Scott vrátil do centrály Kúzelníkov, priniesol so sebou aj EDH a formát si rýchlo našiel fanúšikov aj tam.

S popularizovaním a rozširovaním hernej základne prišla aj núdza o stabilitu formátu. Aj preto v roku 2006 spravili Menery spolu s ďalšími dvoma Pro Tour rozhodcami (Gavinom Dugganom a Duncanom McGregorom) ďalší významný krok: založili oficiálnu komisiu pre tvorbu pravidiel (Rules Committee, skr. RC alebo neskôr CRC ako Commander RC) a webstránku. CRC sa skladala z ostrieľaných rozhodcov a iných komunitných členov, ktorí aj naďalej prispievali k posúvaniu hry dopredu, čo možno vidieť aj na rozhovoroch s nimi ako aj na updatoch viditeľných na webstránke.

V Star City Games článku z 2007 od Bennie Smitha už vieme odsledovať dnešné zaužívané pravidlá, napr. generáli už začínali hru v exile a na výhru stačilo aj 21 komandérskych damageov. Generálom sa ale death triggre nespúšťali (kvôli replacement efektu) a rovnako ak napr. generál dostal Unsummon, musel ísť na ruku a nie do exilu. V tej dobe zamiešať generála do balíčka a zahrať napr. Bribery bola maximálna grcanica. “Édeháčko” sa aj v Košiciach začalo hrávať približne niekedy okolo roku 2008, kam ho podľa bájí a povestí priniesol známy slovenský tvorca stolových hier, Peter Scholtz. Po bytoch alebo v pivnom klube na Komenského ulici sa nadšenci a legendy ako Skully, Bohuš či Mate stretávali v epických bitkách a ako decko som sa tam dostal aj ja a skončil mi tak život 60kových balíčkov.

Commander

S podporou Larabeeho celý tento machinačný pochod pripravil pôdu pre najväčší míľnik, ktorým bolo uvedenie komandéra ako oficiálneho komerčného produktu Kúzelníkov v roku 2011, na ktorý som aj ja sám zlanáril viacerých známych čo hrajú EDH dodnes. Najväčšou zmenou bolo vlastne len samotné meno, aby sa vyhlo problémom s licencovaním slova “Highlander”, zbytok ostal verný Sheldonovej vízií. A zvyšok je história, pretože Commander takmer okamžite vystrelil v popularite a stal sa smerodajným formátom Magicu.

Ale podobne aj ako Rímska ríša, aj komandér na svojom vrchole začal praskať na viacerých frontoch. Po prvotnom úspechu začali vychádzať komandérske produkty najprv na ročnej a neskôr ešte rýchlejšie, dnes takmer už mesačnej báze. Na jednej strane formát takto získal obrovskú podporu, ale na strane druhej toho začalo byť fakt moc až do doby, kedy každý set obsahuje aspoň jeden EDH precon a množstvo kariet v bežných standard setoch je zameraných vyslovene na formát. Vysokú dostupnosť na úkor iných aspektov samozrejme neprijali všetci hráči hneď s nadšením; ale komandér nestrácal paru a ako mašinka od Maxim Turbulenc išla (alebo skôr stále ide) do diaľav závratným tempom. Stačí si len pozrieť fialové označenia na obrázku tu:

Vyslovene explóziu v popularite potvrdili aj oficiálne dáta od Kúzelníkov, ktoré ukazujú, že sa počet komandristov za dva roky od 2018 strojnásobil. Na oficiálnych WPN turnajoch narástol počet unikátnych hráčov (t.j. úplne nových) z 9 000 v roku 2018 na 28 000 v roku 2020. Obchody, ktoré pravidelne organizovali Commander eventy, mali v priemere takmer o 13% vyššiu návštevnosť než tie, ktoré ich nerobili, a prémiové LGS dokonca zvládali viac než jedno Commander podujatie týždenne. Pre predajcov to znamenalo jasný signál = komandér sa stal motorom in-store play a veľkým ťahúňom nielen organizovaného hrania. Rok 2020 bol navyše aj rokom komandéra, kedy Kúzelníci zaradili množstvo EDH produktov a samostatný veľký Commander’s Legends set; set ktorý aj Michala z Košíc zabolel najviac.

Kúzelníci síce dali hráčom dar, ale taký danajský, pretože toto všetko bolo už iba pre maximalizáciu ziskov. Zrazu totiž na trh prišli karty existujúce len pre komandér, ktoré sa stali absolútnou nutnosťou a bez týchto “staple” kariet proste človek hrať nechce. Tu sa ukázal problém metagame, pretože ak hráč nechce investovať do týchto optimálnych kariet, musí byť pripravený hrať proti nim. A situáciu ešte viac skomplikovalo, že niektoré karty z EDH preconov sa stali silnými aj v iných formátoch; najmä na Legacy. Ako Rímska ríša, aj komunita sa začala deliť, vznikali nové odnože, napr. francúzsky duel variant, ktorý veľmi vzrástol na popularite a dnes je jedným z top najhranejších formátov čo sa týka turnajového hrania vôbec.

Veľkým sklamaním sa postupne stal aj banlist formátu, ktorý CRC - poviem ako je - nezvládla. Nezvládli ho zatiaľ ani Kúzelníci s chlievikmi a bohužiaľ pri existencií cEDH ho nezvládne tak skoro asi nikto. Na tento problém upozorňovali aj členovia podpornej skupiny pre CRC (CAG) a všetko to vyvrcholilo v septembri minulého roku. Po bane kariet s vysokou finančnou hodnotou sa voči členom CRC a CAG vyostrili vyhrážky až na úroveň priania smrti, čo bolo pre niektorých poslednou kvapkou. Preto 30. septembra 2024 CRC vydala oznámenie, že sa vzdáva vedenia formátu a odovzdáva ho hernému dizajnérskemu tímu Kúzelníkov z pobrežia a Sheldonovmu priateľovi Gavinovi Verheymu. Podľa ich vyhlásenia “riadenie Commandera prerástlo možnosti aj bezpečnosť piatich jednotlivcov”. Vyjadrenie CRC zdôraznilo, že táto extrémna miera nenávisti a obťažovania im znemožnila pokračovať ako nezávislý orgán. Niektorí komentátori rozhodnutie podporili, no zároveň vyjadril obavy, či pod dozorom korporátu formát nestratí svoj pôvodný zámer pretože kto teraz kontroluje korenie banlist, kontroluje vesmír predaje.

Nezávislý orgán, ktorý vznikol pod patronátom už nebohého Sheldona, skončil a nahradil ho nový, hneď 22. októbra 2024, kedy Kúzelníci oznámili vznik Commander Format Panelu (CFP), ktorý nahradil pôvodný RC. CFP tvorí rotujúca skupina 17 známych hráčov a tvorcov obsahu, z ktorých viacerí predtým pôsobili v predchádzajúcich štruktúrach. Cieľom panelu je pokryť celé spektrum hráčov - od tých, čo si stavajú úplne casual balíky, až po zástancov cEDH. Hlavný dizajnér hry Gavin Verhey zdôraznil, že konečné rozhodnutia síce ostávajú v rukách dizajnérov, ale “väčšinový názor panelu bude vo väčšine prípadov rozhodujúci”. To mi síce po predstavení chlievikov osobne príde ako somarina, ale všetko je ešte len vo fáze testovania. Len bohovia (tí z Amonkhetu a Therosu, samozrejme) vedia čo nás čaká v hviezdnych konšteláciách tohto formátu..

Záver

EDH bol vždy formátom hráčov pre hráčov. Tak to začalo od Adama, cez Sheldona, a dnes sa táto myšlienka prenáša ďalej, napríklad aj na Gavina. Či to tak naozaj zostalo, si však musí zodpovedať každý sám. Postupne si cestu do tohto casual prostredia našli aj kompetitívni hráči, ktorí nie vždy rozumeli samotným princípom formátu. Práve preto odporúčam každému prečítať si principiálny dokument EDH a zamyslieť sa, o čom tento formát vždy bol a o čom by mal aj zostať.

Mark Rosewater raz napísal, že nerozumie potrebe hráčov uprednostniť napr. prEDH (formáte ktorý veľmi pekne už tu predstavil Mikuláš), ktorý je odbremenený od neduhov klasického EDH a dokonca (trošku kontroverzne) tvrdí, že ak by Kúzelníci nevydávali komandérske produkty, formát by nikdy nebol jednotkou na trhu. Takýto úspech ale nestojí na jednom faktore. Podpora v podobe nových kariet či preconov určite pomáha, no ak by formát nebol zábavný, absolútne by sa neuchytil.

CRC sa ho snažila kočírovať a ono je to asi ako s EÚ; na papieri to celkom funguje ale realita je vždy iná.. Aj tak EDH (a navždy to takto volať budem) stále aj dnes prináša priestor pre kreativitu, sociálnu interakciu a taký ten správny a nezameniteľný zážitok z hry, ktorý iné formáty nedokážu ponúknuť; často len treba nájsť tú správnu partiu. Preto je jasné, že formát nikam neodchádza a rozhodne ho tak skoro nenahradí nič iné.

Do sférochodenia priatelia!

Poznámka: Tento článok venujem pamiatke Borisa Kolenku; osobe mne osobne veľmi blízkej a človeku, ktorý keby hral Magic, má Crew na svojich vozidlách vždy aktívny.

Poslat článek na e-mail

E-mail přijemce:	Váš e-mail:

Komentáře

Přispívat mohou pouze přihlášení uživatelé. Pokud chcete vložit komentář, přihlaste se ZDE.