Krásné vzpomínky. Z velkou spoustou zmíněných karet jsem měl tu čest hrát :)) I zpracovat na své osobní evoluci z Miracle Grow na UG Legacy Tresh-mad-hold
0 hlasů
Přečtěte si rozsáhlý článek o nejsilnějších kartách z Magic the Gathering edic Invasion, Planeshift a Apocalypse, který vám představí nejen jednotlivé kousky, ale i zajímavé decklisty.
Zdravím všetkých. Nedávno som si prečítal pekný článok o Histórii karty Necropotence a hneď ma pochytila chuť napísať niečo o histórii mojich obľúbených kariet ako Birds of Paradise, Winter Orb, Werebear, Bloodbraid Elf či Green Sun's Zenith. Ale potom som si uvedomil, že ja vlastne mám svoju vlastnú sériu článkov a tak po veľmi dlhej dobe som tu s ďalším dielom mojich neoficiálnych „Dejín MtG“. Teda ich „sub-série“ Ultimatívnych kariet. A pokračujem znovu tam, kde som naposledy skončil. Už som prebral karty od Štvrtej po Ice Age, od Homelands po Alliances, Mirage bloku a tiež blok Tempest a Urza´s Saga blok. No a naposledy to boli Mercadian Masques. Ktoré sa svojou silou teda dvakrát nepreslávili. O to viac ale potom zapôsobil nasledujúci set – Invasion. Ktorý bol ako po príbehovej rovine, tak i pokiaľ ide o hrateľnosť veľmi vydarený set. Znova – na rozdiel od Masiek. No a v sile kariet to bolo jednoducho neskutočné.
V roku 2000 pôsobila táto sada ako zjavenie. Bola silná, zaujímavá, zábavná, farebná a zlatá (aj keď samozrejme nie až tak ako neskoršie Apocalypse a Alara). Karty z nej sa okamžite začali hrávať na „všetkých formátoch“. V úvodzovkách preto, pretože v tých časoch tých formátov zase až toľko nebolo – ale prvotne samozrejme zasiahla najme štandard. Na ktorom sa okamžite vyrojilo kopec nových deckov. Objavili sa i nové dodnes používané mechaniky ako kicker, domain a split karty. Práve split karty sa spočiatku veľa ľudom nepáčili (priznám sa, že ani mne). Ani vizuálnym spracovaním, ani ako koncept. Ale o chvíľu boli u všetkých (vrátane mňa) tieto averzie prekonané, pretože to boli na tú dobu karty naozaj silné a hrateľné.
Výber tých mojich ultimatívnych kariet teraz nebol ale až tak ťažký, aj keď v sade bolo tých silných kariet naozaj dosť. Absorb a Undermine sa vtedy hrávali vo všetkých UW a UB Kontroloch od štandardu po legacy (dnes ich rolu technicky prebral Archmage's Charm) a Elvish Champion bol konečne poriadny lord pre elfov. Rith, the Awakener sa hrával vo vtedajších silných aggro deckoch a Dromar, the Banisher v esper kontroloch. Aura Shards bol nový prístup k ničeniu artefaktov a očarovaní (bez investovania extra many či karty) a Utopia Tree boli nové Birds of Paradise, ktoré s prichádzajúcimi dvojfarebnými landami umožnili hrať oveľa „farebnejšie balíky“. Okrem toho bolo v sade kopec samozrejme nie ultimatívnych alebo ikonických kariet, ale kariet ktoré svojou hrateľnosťou o dosť prevyšovali (skoro) celý predchádzajúci set. Recoil bol ďalšia kontrolná karta, taká instantná Vindicate proti neopatrnému súperovi, ktorý si nenechal žiadnu kartu na ruke, Assault /Battery bola jeden čas najlepším jednomanovým burnom na štandarde (s prilepeným slonom) a Wax/Wane sa na enchantmentovom štandarde tých čias bežne hrávali v maine v playsete. Mojou srdcovkou, nie silnou, ale srdcovkou bol Bind, čo bola zelená Stifla :o) ktorou som potom o pár rokov neskôr pravidelne a tvrdohlavo „ničil“ fečky na legacy :o) No ale do môjho výberu sa dostali:
Karta mechanicky odvodená od starej červenej karty ešte z alfy - Raging River. Bola/je to taká silná karta, že stála i za vznikom anagramu EOTFOFYL. Ten totiž v tej dobe (pravdepodobne na všetkých formátoch) znamenal: „End of Turn, Fact or Fiction, You Lose“. Pretože to bol test skillu hráčov, pretože neskúsení súperi mali tendenciu rozdeliť karty tým najhorším možným spôsobom. Pre nich. Táto karta sa už od svojho vydania hrala od štandardu po vintage. A to sa jednalo prosím pekne o uncommon. Na štandarde si užila najviac slávy asi v balíku UB Psychatog, ale tento deck chcem rozobrať až pri spomínanej bytosti. Takže tu dnes spomeniem štandardný Esper Kontrol, s ktorým to Tommi Hovi dotiahol do Top 8 na World Championship 2001. Bol to „good stuff“ kontrol, ktorý prerušoval súperove kúzla Absorb-om, Counterspell-om a Dromar Charm-om, ničil súperovu ruku a board kartami ako Gerrard's Verdict, Vindicate či Wrath of God a samozrejme ťahal karty pomocou Fact or Fiction a Probe. No a balík nakoniec zabíjal súpera Nether Spirit-ami, alebo jedným Dromar, the Banisher-om. Možno to nebol najsilnejší deck, ktorý – čo i len na vtedajšom štandarde – využíval túto kartu, ale pre mňa patril k najzábavnejším.
Ak som si pochvaľoval Esper Kontrol ako zábavný, tak si viete predstaviť ako sa mi asi museli páčiť Červeno-zelené (dnes by sme ale povedali skôr Naya) Ohne, ktoré boli v prvých rokoch nového tisícročia (pre mňa) tým najzábavnejším dominantným deckom na štandarde. Zabíjal bytosťami a ako tak i interagoval zo súperom. Čo bolo po dobrých dvoch rokoch (Zima komb a Rishadan Port Locky) naozaj príťažlivé. Pre väčšinu hráčov. Balík bol pre mňa zábavný ale i tým, že iba tri karty boli v decku nemenné a hrali sa v playsete. Boli to Birds of Paradise, Llanowar Elves a Fires of Yavimaya. Ostatné karty si mohol hráč vybrať viac menej podľa svojich sympatií. Hrali sa zelené bytosti ako Blastoderm (ťažko sa zabíjal), Saproling Burst (pretože to sama o sebe bytosť nebola), červená Ancient Hydra (ktorá sa dokázala postarať o súperove bytosti či priamo o súpera) a dokonca moja obľúbená River Boa (dobrý útočník proti modrej a výborný blocker do mirroru). Ale hrávali sa (už v menších počtoch) i Kavu Chameleon, Rith, the Awakener, Kavu Titan, Jade Leech či dokonca Two-Headed Dragon. Popravde bol deck plný bytostí a mimo Fires sa hrávali „iba“ nejaké Urza's Rage, Wax/Wane či Rhystic Lightning. Plán bol jednoduchý: prvé kolo Birds, druhé Fires, tretie Blastoderm a potom už iba útočiť (a iba pomimo to poriešiť niečo na súperovej strane stola). S takýmto deckom sa dokonca Ján Tomčáni umiestnil na 6. mieste na Majstrovstvách sveta 2001 (no o ňom neskôr), ale ja tu teraz uvediem verziu ešte pred príchodom zvyšných sád zo setu (teda Planeshiftu a Apocalypsy), s ktorou sa John Finkel dostal do Top 8 na Pro Tour Chicago 2001.
1 Kavu Chameleon |
1 Rith, the Awakener |
3 Earthquake |
2 Aura Mutation |
2 Obliterate |
2 Hurricane |
2 Tangle |
2 Flashfires |
Bola od svojho vydania nedeliteľnou časťou Selesnya Enchantress decku. Tento balík začal svoju púť už na štandarde ako Bant Enchantress (vtedy ešte samozrejme bez Grove), hrajúci karty ako Argothian Enchantress a Verduran Enchantress, ktorý zalockoval súpera ešte „starou dobrou“ Worship. To „pravé orechové“ ale prišlo až s Invasion. Pretože v Sterling Grove získal tento deck v jednej karte ako ochranu pre všetky svoje očarovania, tak i výkonný tútor na všetky tie kvalitné enchantmenty, ktoré ešte len mali prísť v nasledujúcich sadách - Solitary Confinement (Odyssey), Enchantress's Presence (Onslaught) či Sigil of the Empty Throne (Conflux). Po pravde tých verzií decku bolo naozaj veľa, rovnako ako možnosti ako s ním vyhrať. Či už to bolo kombo „Rest in Peace - Helm of Obedience“, alebo samotná Emrakul, the Aeons Torn zoslaná za manu zo Serra’s Sanctum. Decklist, ktorý tu pridávam je ale ešte z roku 2007. Pre Enchantress nadšencov a znalcov možno nepatrí k najsilnejším, ale je zaujímavý tým, že ho na Majstrovstvách sveta 2007 hral sám Luis Scott Vargas a uhral s ním 4-1. Deck sa klasicky snažil urýchliť seba (Utopia Sprawl, Exploration), spomaliť a zalockovať agresívneho súpera (Elephant Grass, Moat, Solitary Confinement) a nakoniec vyhrať pomocou Sacred Mesa (klasická voľba pred príchodom Sigil of the Empty Throne) alebo Words of War (staré zlaté časy).
1 Replenish |
4 Leyline of the Void |
2 Krosan Grip 3 Choke |
3 Thoughtseize |
2 Karmic Justice |
V čase svojho vydania a na štandarde až také vzrušenie nevyvolali. Predsa len bez (minulých) starých dualov a (budúcich) shock landov a fečiek nebolo na štandarde až také jednoduché mať na stole potrebný počet land typov. Na druhej strane na extended a následne na moderne to už bolo rozhodne lepšie. No i na týchto formátoch si museli decky ako Domain Zoo a Suicide Zoo trochu počkať. Hlavne než im prišli tie správne zelené bytosti. Ako napríklad Tarmogoyf vo Future Sighte (2007) či Wild Nacatl v Shards of Alara (2008). Ale potom to už išlo. Na Pro Tour Austin 2009 už boli v Top 8 dokonca Zoo decky dohromady štyri. Je síce pravda, že iba jeden z nich bolo Tribal Zoo, ale zase ho hral „náš“ Martin Jůza. Inak popularita týchto Zoo deckov a ich úspešnosť „nakoniec“ viedla k zabanovaniu Wild Nacatl-i na moderne. Ale späť k Tribal Zoo-u. Deck bol založený na jednoduchom a vtedy naozaj dobre fungujúcom princípe. Načať životy súpera agresívnými jenomanovkami (Wild Nacatl, Steppe Lynx, Kird Ape, ...) a Tarmogoyfom, pokračovať klasickým burnom (Lightning Bolt, ...) a nakoniec ho doraziť pomocou 5 damage za 2 many (Tribal Flames). Jedinou nebojovou bytosťou bol Gaddock Teeg ako prevencia súperových globálnych ničení a ďalších manovo náročnejších kontrolných či kombo kariet. Ja osobne som síce preferoval skôr „klasické“ Naya Big Zoo ako ho hrával Brial Kibler, ale i táto verzia mala toho dosť do seba.
3 Oblivion Ring |
3 Kitchen Finks |
3 Ghost Quarter |
2 Umezawa's Jitte |
1 Yixlid Jailer |
1 Ravenous Trap |
1 Tormod's Crypt |
1 Duergar Hedge-Mage |
Podľa mňa bola rovnako dobrá ako Invasion. A to už bola Invasion považovaná za výbornú sadu. Bol tam nový Demonic Tutor v podobe Diabolic Intent-u. Bol tam Draco, predchodca Scion of Draco, ktorý sa hrával v kombo balíkoch, v ktorých v kombinácii s kartami ako Erratic Explosion alebo Kaboom, udeľoval 16 damage. Lord of the Undead bol prvý lord pre zombie a Orim's Chant bol po Abeyance ďalší „biely Time Walk“, ktorý hlavne po príchode Mirrodinu vytvorila silnú kombináciu s artefaktom Isochron Scepter. Na tú dobu ešte naozaj silný Shivan Wurm sa vedel s dostupnými manovačmi dostať do hry už v treťom kole, Cavern Harpy vytvorila na extended kombo s Aluren a tiež prvýkrát prišla výborná Terminate, ktorá sa na moderne hraje dodnes. A samozrejme tu boli trojfarebné charmy, z ktorých najväčší úspech slávil asi univerzálny Dromar Charm. No a tiež tu bol cyklus tri many dávajúcich landov ako Treva´s Ruins. Mojimi ultimatívnymi kartami ale sú:
Bola Tarmogoyf-om prvej päťročnice 21. storočia. A to už je čo povedať. Bola tiež súčasťou balíku, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za jeden z najsilnejších extended deckov všetkých čias - Miracle Grow. Aj keď sa samozrejme jeho zloženie v priebehu času (mierne) menilo, jeho základná myšlienka zostala rovnaká. V príhodnej chvíli zalockovať súpera Winter Orb-om a v priebehu pár kôl ho doraziť práve Dryádou. Ktorú sme si ochránili free counterspellmi ako Daze, Force of Will či Foil. Tie boli kľúčové, pretože umožnili používať manu práve na hranie bytostí či ťahanie kariet. Nehovoriac o tom, že práve Dryáda za každý takýto free spell rástla ... až prerástla čokoľvek čo bolo na stole. Ďalšou zaujímavosťou bolo to, že deck bol výrazne podmanovaný – iba 10 zemí – ale zase sa tým maximalizoval prínos karty Land Grant. No následné extended a legacy decky neskôr vystúpali „až“ na 14 či dokonca 16 zemí. Inak je tento balík i pekným príkladom decku, ktorý si tiež „žil svojim životom“. Začal ako podmanovaný Miracle Grow na extended a skončil (svojím spôsobom) ako UGw Threshold na legacy. Pridávam teraz decklist „originálného“ Miracle Grow Alana Comera, ktorý s ním skončil na 9. mieste na GP Las Vegas v roku 2001.
2 Boomerang |
4 Chill |
3 Emerald Charm |
2 Misdirection |
4 Submerge |
Bola „invitational karta“ vytvorená podľa Chris Pikulu (turnaje Magic Invitational boli turnaje pre 16 najlepších hráčov MtG jedného roku). Bola to vo svojej dobe asi najlepšia anti-kombo karta, ktorú sme mali k dispozícií. Hlavne ak si ho hráč vedel ochrániť pomocou lacných či dokonca free prerušovaní (Daze, FoW, ...). No a do vydania Snapcaster Mage bol Meddling Mage považovaný i za toho najlepšieho a najsilnejšieho wizard-a v dejinách. Technicky nestvoril svoj vlastný deck, hral ale významnú podpornú funkciu vo všetkých deckoch, ktoré si ho mohli farebne dovoliť. Jeho popularite v tej dobe pomáhalo i to, že takýto efekt (do tej doby vyhradený skôr pre artefakty) na bytosti - sme vtedy považovali za vylepšenie. V dnešnej dobe je mať takýto efekt prilepený na bytosti už často skôr nevýhoda. V tej dobe ale bol ten removal (ako spot, tak i globálny) predsa len ešte slabší. A deck, ktorý tu teraz pridávam je vlastne evolúcia vyššie spomínaného Miracle Grow balíku. Je síce pravda, že väčšiu slávu zažil mág v (tiež spomínanom) legacy UGw Thresholde, ale rozbor toho si nechávam až na moje obľúbené Nimble Mongoose a Werebear-a :o) Deck fungoval viac menej na rovnakom princípe ako jeho predchodca, len disponoval lepšími bytosťami – Wereber a Mystic Enforcer (aggro) a Medling (anti-kombo). A malá poznámka na záver. Až sa začal hrať tento deck, tak karta ešte z Nemesis – Submerge, urobila mojej obľúbenej bytosti Spiritmonger-ovi to, čo Fatal Push ďalšiemu môjmu obľúbencovi Tarmogoyf-ovi. Prestal sa hrávať. Skoro.
Bola nový Nekrataal (a teda 2 za 1) pre štandard. Svojho času definovala formát. A ja som v tom nevidel problém, pretože to okrem iného znamenalo, že to bola doba kedy sa hrali creature decky. A bytosti dobré proti creature deckom. Pričom sa ale dobre hrala i v tých agresívnejších balíkoch, pretože dokázala otvárať súperovu obranu a pritom sme na stôl dostali ďalšiu hrozbu. A tak ste v pomere cena/výkon v tej dobe nemohli dostať lepšiu bytosť. Pričom ale nebola nejako broken (čítaj ... nebol to Uro). Keď nič iné, tak ste ju nemohli zahrať na prázdny stôl. A pokiaľ ide o štandard, tak jej dosť pomohli i bytosti s gatingom (nová schopnosť bytostí z tejto sady) ako Horned Kavu a Shivan Wurm. Na Majstovstvách sveta v roku 2001 sa do Top 8 dostala v troch deckoch. V Monorede Michaela Turiana, v Rakdose Toma Van De Logta a v Dark Fires Jána Tomčániho (už sme skoro pri ňom). A na Majstrovstvách sveta 2002 to bolo dokonca ešte lepšie a Kavu bola v Top 8 v štyroch deckoch. Tentoraz to boli Grixis Psychatog a Temur Squirrel Opposition. Aj keď sa samozrejme tieto decky vtedy ešte takto neoznačovali. Decklist tentoraz ale nepridávam, Psychatog decky rozoberiem neskôr a Dark Fires už čochvíľa pri popise Thornscape Battlemága.
Tu sa trochu zdržím. Bola to totiž jedna z mojich najobľúbenejších kariet v sade (a popravde i v celom sete). V tej dobe som totiž bol ešte viac fanúšik Naye (než Jundu), ale už som mal rád univerzálne karty. A toto bola neskutočne univerzálna karta. Trojmanová 2/2-ka síce bola slabá už i v tej dobe. Ale za 4 many to už mohla byť buď malá Flametongue Kavu (a bytostí s iba dvoma životmi nebolo málo). Pri inom pohľade mohol byť Battlemage dokonca i lepší, pretože mohol dať 2 damage kamkoľvek. Alebo to mohol byť za 4 many (predražený) Uktabi Orangutan, čo tiež nebola žiadna katastrofa. Ale hlavne za 5 mán ste už mohli jednou kartou poriešiť naozaj dosť. Na Majstrovstvách sveta 2001 sa v jednom decku hrávali Nether Spiriti s artefaktami ako Tsabo's Web či Meekstone, Static Orb s merfolkami ako Vodalian Merchant a Lord of Atlantis (v tej dobe jediný lord) alebo Chimeric Idol s Flametongue Kavu a Kris Mage-om. Takže cieľov nebolo až tak málo. Podľa mňa to bol najlepší battlemage z cyklu. No a deck, ktorý tu rozoberiem budú Dark Fires, s ktorým sa Ján Tomčáni dostal do Top 8 spomínaných Majstrovstiev. Je pravda, že balík sa až tak nelíšili od Finkelovho decku, ktorý som spomínal vyššie, ale predsa tu len pár rozdielov bolo. Jednak v ňom hral karty s najnovších sád ako Flametongue Kavu, jednak tu hral spomínaného Thornscape Battlemage-a a hlavne kooptovaním kvalitných čiernych alebo čiernu farbu využívajúcich kariet ako Spiritmonger a Thunderscape Battlemage si Tomčáni v podstate ... postavil Jund :o) Ja viem, že vďaka zdrojom päťfarebnej many (Birds a City of Brass) vedel platiť i biely kicker Battlemage-a a dokonca modrú časť Fire/Ice a tak to vlastne bola Fivecolor Green verzia, ale pre mňa ... to bol Jund. Základ a pointa decku boli samozrejme rovnaké. Dva playsety manovačov do prvého kola, dúfané druhokolové Fires a potom priaznivo nacenené (prevažne) zelené bytosti na dorazenie súpera. Ale boli tu už i karty na nejakú tu interakciu, dokonca produkujúce kartovú výhodu. Boli tu spomínané Flametongue Kavu (2 za 1), Thornscape Battlemage (potenciálne 3 za 1) a Thunderscape Battlemage (potenciálne 4 za 1). No a Spiritmonger bol v tej dobe taký ... svojím spôsobom Tarmogoyf. Podčiarknuté, spočítané to bol prosto deck, ktorý už vedel i niečo iné, než len tlačiť.
2 Kavu Chameleon |
2 Obliterate |
3 Thunderscape Battlemage |
3 Blood Oath |
3 Boil |
2 Tangle |
Pri svojom príchode bola považovaná jednu z najsilenejších sád a bola porovnávaná zo sadami ako Alliances, Tempest či Urza´s Saga. A ako som už raz spomínal – bola silná, hrateľná a farebná. Po slabých Maskách to bolo naozaj žiadané a naozaj silné ukončenie Invasion cyklu. A to ako po stránke kariet, tak po stránke príbehu. No a karty boli naozaj neskutočné. Pričom tu bolo kopec odkazov na predchádzajúce edície. Phyrexian Arena bola tentoraz už naozaj fixnutá Necropotence, bol tu Counterspell na nožičkách - Mystic Snake, vylepšený Drain Life v podobe Death Grasp-u a nová Hymna - Gerrard´s Verdict. Bola tu cyklus opozitných pain landov, biela River Boa v podobe Spectral Lynx a Desolation Angel, ktorým Wizardi znovu poskytli hráčom Armageddon. Síce sedemmanový a dvojfarebný, ale Armageddon. Bol tu Lightning Angel, v tej dobe možno – ako som písal v jednom zo svojich predchádzajúcich článkov - najlepšia bytosť štandardu (aj keď Spiritmonger by asi nesúhlasil) a Goblin Ringleader, ktorý mal byť „už čoskoro“ súčasťou silných legacy Goblinov. Ale ja som si vybral niečo naozaj legendárne.
Sa nedávno dostala na modern a stala sa asi najlepším (a pre mňa smutným) príkladom toho, ako za posledné roky postúpil power creep. V čase svojho príchodu a ešte dlho, dlho potom sa jednalo o najlepšie cielené ničenie, ktorým Magic disponoval. Ja viem, že dnes to už naozaj tak silné vyzerá, ale musíte si uvedomiť, že kartou ktorá bola tomuto spellu v tej dobe najbližšie, bola jedna z najlepších kariet z Alliances - Pillage. Pričom tá dokázala za tri many zničiť „iba“ zem alebo artefakt. Vindicate zničila všetko. A jedinou kartou, ktorá v tej dobe dokázala to isté Vindicate, bol síce zelený, ale predsa len šesťmanový Desert Twister. Takže sa v jej prípade naozaj jeden čas na každom formáte jednalo o jednu z najlepších kariet. No a pre mňa je najlepším príkladom využitia jej jedinečnej sily známy Dead Guy Ale Chrisa Pikuly, ktorý to s ním na Grand Prix Philadephia 2005 dotiahol do finále. Deck bol (svojím spôsobom) veľmi jednoduchý. Iba samý discard (Gerrard's Verdict, Hymn to Tourach, ...), landodeštrukcia (Sinkhole, ...), efektívne, aj keď bojovo predsa len trochu slabšie bytosti (Dark Confidant a Hypnotic Specter – logicky podporená Dark Rituálom) a samozrejme univerzálne ničenie v podobe práve Vindicate. Ako vidíte, tak to naozaj bol „jednoduchý“ good stuff balík a pre mňa teda neprekvapivo spolu s The Rockom predchodca môjho Jundu. Zvláštne môže pôsobiť asi iba Engineered Plague už maine, ale nakoľko to bola doba Goblinov (Goblin Matron, Goblin Lackey, Siege-Gang Commander, ...), UGx Thresholdu (Mongoose, Werebear) či tokenov z Sacred Mesa a Decree of Justice – tak to svoje opodstatnenie už malo. Zvlášť keď sme si toto očarovanie tiež dokázali urýchliť skrz Dark Ritual.
2 Engineered Plague |
4 Withered Wretch |
2 Darkblast |
2 Swords to Plowshares |
3 Pithing Needle |
2 Phyrexian Negator |
Rovnako ako bola Vindicate na dlhé roky najlepším spot removalom, tak rovnako bola Pernicious Deed najlepším ničením globálnym. Predsa len možnosť vyložiť si takéto ničenie lacnejšie „do zásoby“, alebo drahšie pre „okamžité použitie“, pričom toto ničenie dokázalo zničiť (vtedy) všetky non-land permanenty, tak to bola v roku 2001 a i pár rokov potom, naozaj silná schopnosť. Ale jej úspechu na extended napríklad pomohlo i to, že tento formát v tomto období prešiel rotáciou, ktorá každému decku „odniesla“ dosť silných kariet. Tejto farebnej kombinácii napríklad Wall of Roots a Bayou. Bolo to ale pre túto kartu naozaj dobré obdobie. Na Pro Tour Houston 2002 sa napríklad Deed dostala do Top 8 dokonca v 4 deckoch. Bol tu Turbo Oath, bol tu Aluren (tu bola iba v sideboarde, ale bola) a bol tu The Rock. Dvakrát. O jej sile svedčí i to, že na legacy sa v deckoch ako Aluren, Sultai Kontrol a Nic Fit občas hráva i teraz. Síce iba ako one off a iba v sideboarde, ale hráva. No ale keďže už to dnes nie je čo to bývalo a The Rock rozoberiem pri Spiritmonger-ovi, tak tu teraz pridávam Turbo Oath, ktorý vyššie spomínaný Pro Tour vyhral. Pointa decku bola jednoduchá. Pomocou Oath of Druids nacheatovať do hry nejakú veľkú bytosť – v tomto prípade Cognivore, ktorá získavala z odomletých kariet extra value. Zvyšok decku už potom tvorili iba prerušovania, ťahanie kariet a samozrejme Pernicious Deed. Netvrdím, že to bola najsilnejšia verzia tohto decku (bola náchylná na bounce efekty – ale zase mala tie prerušovania), ale rozhodne bola zaujímavá.
2 Palinchron |
2 Gilded Drake |
2 Masticore |
2 Dust Bowl |
2 Naturalize |
2 Powder Keg |
3 Engineered Plague |
Bola v čase svojho vydania považovaná za najsilnejšiu bytosť štandardu (aj keď Lightning Angel by možno nesúhlasil), za takého nového zeleno-čierneho Morphling-a a je pravda, že sa relatívne rýchlo uchytil a že napríklad v spomínaných Dark Fires to na štandarde dotiahol až do Top 8 na Majstrovstvách sveta 2001. Ale väčšiu slávy si podľa mňa Spiritmonger užil na extended, kde sa na dlhú dobu stal súčasťou vtedy jedného z najsilnejších deckov: The Rock-u. Ale keďže „prvotnú verziu“ tohto balíku som popísal pri rozbore Urza´s Saga bloku a jeho „klasickú verziu“ z rokov 2001/2002 pri rozbore Mirage bloku (a ešte ho popíšem pri Cabal Therapy), tak teraz pridám jeho (dnes by sme povedali) Abzan verziu z januárového GP Houston 2002, čo bol jeden z prvých úspechov tejto bytosti na extended. Nebol síce prvý, ale túto verziu som si vybral i preto, že to bola (ak to preženiem) technicky štandard legal verzia, ktorá mimo štandardových kariet obsahovala (až na pár výnimiek) iba dualy s Revised. Ale zase mala všetku tú kvalitu, ktorá prišla s Apocalypse: Spectral Lynx, Spiritmonger, Vindicate, Pernicious Deed. A tiež prvotné fečky v podobe Grasslands. No ale inak už tu nie je asi čo viac dodávať. Bol to jednoducho ďalší „the rock style“ deck, ktorý - podobne ako Dead Guy Ale - dokázal „páliť zo všetkých kanónov“, dokázal útočiť na ruku súpera rovnako dobre ako na jeho board a pritom vďaka svojim zeleným bytostiam dokázal i pekne tlačiť.
3 Sphere of Resistance |
4 Slay |
2 Reprisal |
3 Phyrexian Furnace |
3 Seal of Cleansing |
O ich sile svedčí i fakt, že sa „nedávno“ dostali na modern a napriek (i mojim) miernym pochybnostiam sa pekne uchytili i tam. A pritom nie v malom počte deckov. Hrajú sa (v rôznych počtoch) v deckoch ako Crashing Footfalls, Izzet Control, Indomitable Crativity, Jeskai Control, Fourcolor Living End, Yorion Blink či Izzet Kiki-Jiki. A to prosím v dobe kedy ten powercreep Magicu dosiahol naozaj vrchol. Teda dúfam. Takže si viete predstaviť, aké silné to muselo byť pre dvadsiatimi rokmi. V čase svojho vydania predstavoval Fire ten najlepší dvojmanový damage spell na štandarde. A to bolo čo povedať. A Ice si zase vedel poradiť s bytosťami s ktorými Fire nie, alebo v upkeepe tapnúť screwnutému súperovi zem. A potiahnuť kartu. Takže sa táto split karta začala okamžite hrať. A hrala sa tiež vo veľkom počte deckov. Ja som si teraz vybral Grixis Control, s ktorým Antoine Ruel skončil na 3. mieste na toľko spomínaných Majstrovstvách sveta 2001. A prečo nie? Boli to dobré Majstrovstvá, v Top 8 bolo sedem rôznych deckov. Pričom tento konkrétny deck disponoval kartami, ktoré sú považované za silné i dnes. Kvalitným prerušovaním (Counterspell, Undermine), ťahaním kariet (Fact or Fiction, Accumulated Knowledge) či removalom (Fire/Ice, Crosis's Charm). No a zabíjal v tej dobe „klasicky“ Nether Spirit-om.
2 Duress |
2 Engineered Plague |
2 Lobotomy |
3 Meekstone |
2 Pyroclasm |
1 Teferi's Response |
3 Tsabo's Assassin |
A to by bolo na teraz všetko. Hádam som sa v nejakom údaji, decku či karte nepomýlil. A dúfam že ste si čítanie užili, pospomínali alebo sa naopak niečo nové o dejinách MtG dozvedeli a nabudúce tu – verím, že už skôr – budem s pokračovaním. A síce s tiež veľmi silným Odyssey blokom. No a na vaše pripomienky a názory sa ako vždy teším v komentároch.
Krásné vzpomínky. Z velkou spoustou zmíněných karet jsem měl tu čest hrát :)) I zpracovat na své osobní evoluci z Miracle Grow na UG Legacy Tresh-mad-hold
0 hlasů
To je nějakej hloupej vtípek autora, že používá nové reprinty původních karet? Zabil tím kompletně hezké nostalgické vzpomínání :-( tak to zvaž napravit, je to fakt ostuda.
0 hlasů
To Salor: No zaspomínať si je primárny účel tejto série. Sekundárny je ukázať mladším hráčom aké to niekedy bolo.
To Nxn: To nie je hlúpy vtípok. S technických dôvodov nie som schopný pridávať svoje články na server. Takže som hrozne rád, že to za mňa robí niekto iný z redakcie. A keďže má dotyčný dosť svojej roboty, nemôžem a nechcem mu nič vyčítať. Keď som ešte dokázal pridávať články na CMUS a staré Magic-Guru pridával som obrázky kariet z tej sady v ktorej vyšli. Môžeš si to overiť, keď napíšeš na server Malé dejiny Magicu. Takže zatiaľ je to teraz tak, ako to je. Text sa snažím robiť tak nostalgický ako sa dá a spolieham sa na primeranú predstavivosť svojich čitateľov. A uvidíme čo bude v budúcnosti.
1 hlas
Díky za dodání původních artů, teď už je vše jak má být. Dobrý článek, ze super doby Magicu, díky za něj.
0 hlasů
Přispívat mohou pouze přihlášení uživatelé. Pokud chcete vložit komentář, přihlaste se ZDE.
Report z 4. ročníku Legacy turnaje Memoriál Davida Gilla
Tome, díky nejen za čtivý report, ale hlavně za uspořádá(vá)ní této akce - snad se to příští rok seskládá lépe s Eternal Weekendem! ...
všechny komentářeStředeční výhledy 22/2024
Uff... Hodně drsné... :-) Dal sis s tím nehorázně moc práce, takže moc díky! Určitě si to všechno projdu a do dalších Výhledů určitě...
všechny komentářeStředeční výhledy 23/2024
Omlouvám se, ale předvánoční Výhledy se samozřejmě psaly ještě ve větším shonu než obvykle. Takže když jsem ten Premodern pod organizátorem...
všechny komentářeZapomenuté Mechaniky MtG: Shadow
Wow, dakujem za poopravenie. :) Stastne a Vesele!
všechny komentářeCesta za cEDH do dalekého Lisabonu
Uplne rozumiem. Mne osobne to pride zvlastne, ako urobit zlozenie tych stolov tak, aby hrali proti sebe ti najlepsi a povedzme hraci s...
všechny komentářeAnatomie obchodu s kartami Magic the Gathering
Možná jsme se tam potkali:) Byla to dobrá doba, až na, v Brně všudepřítomné, nácky...ale to na Francouzské nehrozilo:) Jojo...Isič,...
všechny komentáře