Ultimátní karty z Ravnica bloku

Ultimatívne karty z (prvého) Ravnica bloku.

Zdravím všetkých. Som tu znova - s už dvanástym (!) - dielom mojich neoficiálnych „Dejín MtG“. Teda ich „sub-série“ Ultimatívnych kariet. A pokračujem znovu tam, kde som naposledy skončil. Len krátky prehlaď to čo už máme za sebou:

• Silou rozdielne sady od Štvrtej po Ice Age,
• rovnako rozdielne sady od Homelands po Alliances,
• slušný prvý „moderný“ blok Mirage,
• obľúbený a silný blok Tempest,
• extra silný, ale menej obľúbený blok Urza´s Saga,
• slabší blok Mercadian Masques,
• viac ako silný a príbeh ukončujúci blok Invasion,
• novo-príbehový a silný blok Odyssey,
• v príbehu pokračujúci ale silovo nevyrovnaný blok Onslaught,
• po Urza´s Sage asi do tej doby druhý najsilnejší Mirrodin,
• a tiež silovo nevyrovnaná Kamigawa.

Takže dnes je čas na pokračovanie a tým bude stará dobrá (prvá) Ravnica. Set, pri ktorom som sa znovu začal lámať k návratu k Magicu (ale ešte sa úplne nezlomil). Na rozdiel od predchádzajúcej na prvý pohľad slabšej Kamigawy (ktorá nakoniec ale bola o trochu silnejšia – hlavne v „kombo sekcii“) sa však tento set javil už od začiatku ako silný, pričom ale zase nakoniec až taký broken nebol (ak si teda odmyslíme znovu naozaj silné kombo karty). Tiež bol - aspoň pre mňa - pekne farebný, točiaci sa okolo dobre definovaných dvojfarebných gíld. A pravdu povediac inšpirácia starou Prahou tiež neuškodila. Možno rozdelenie gild až do troch sád jedného setu a tým pádom ich postupný príchod na štandard nebolo (a podľa mňa dodnes nie je) najlepšie riešenie, ale čo už. No a jednalo sa o rozhodne o sady, ktoré na dlhú dobu doslova definovali extended a i „čoskoro“ vzniknuvší modern.

Ravnica: City of Guilds (2005)

Bola to veľká sada (v tej dobe sa sety ešte delili na 1 veľkú a dve malé sady), v ktorej boli prítomné prvé 4 gildy: Boros, Dimir, Golgari a Selesnya. Čo logicky viedlo k istej farebnej nevyrovnanosti. Celkom dobre obišli napríklad biela, čierna a zelená – mali tú dve gildy. Naopak modrá a červená na tom boli s iba jednou gildou o trochu horšie.

Najlepšie obišla pravdepodobne (znova po dlhšej dobe) zelená. Možno by vyjadrenie, že Life from the Loam stvorila legacy Lands deck bolo príliš odvážne (a nepravdivé) a tak ho nepoužijem, ale je pravdou, že v tomto a jemu podobných deckoch bola/je táto karta zdrojom neskutočnej kartovej výhody. Chord of Calling bol zase do príchodu Birthing Pod-u najlepším tútorom na bytosti a znova sa ním stal i po jeho zabannovaní. Z noviniek tu bol i Farseek, ktorý dokázal hľadať akýkoľvek dual. No a Doubling Season sa svojho času na moderne hrávala v Doubling Season Planeswalkers decku, kde pomáhala rýchlejšie spustiť ultimátku všemožných sférochodcov. Pričom je samozrejme ešte i dnes slušnou hviezdou na commanderi.

No s nižšie spomínaným tiež zeleným Golgari Grave-Troll-om spolupracovali napríklad i čierni Stinkweed Imp a Golgari Thug. V čisto bielej toho nebolo veľa (ale zase dvojfarebné karty s bielou stáli za to), ako tak sa hral asi iba Blazing Archon, čo bol vo svojej dobe jeden z lepších možných cieľov v reanimačných deckoch. S červenej by sa dal spomenúť asi Char, dnes už samozrejme nič moc, ale v tej dobe neboli 4 damage kamkoľvek na jednej karte až také „bežné“ a tak sa dočkal i turnajového hrania (viď nižšie). Ďalšou modernovou kartou, tentoraz modrou - sa stal samozrejme Remand, ktorý bol hrávaným prerušením napríklad v modernovom Splinter Twine.

Z dvojafarebných kariet tu bola Glimpse the Unthinkable, ktorá je ešte i dnes súčasťou old school Dimir Mill deckov na moderne. A taký Loxodon Hierarch bol základom agrro a aggro-kontrolných deckov nielen na štandarde. Tiež som o ňom trochu písal už i v minulom článku. Bol tu i jemný odkaz na v tú dobu už iba „legacy legal“ Vindicate a síce v podobe Putrefy. Čo i tak bolo na dlhú dobu naozaj veľmi dobré ničenie (artefakty budú na všetkých formátoch ešte chvíľu o dosť silnejšie, než očarovania). Flame-Kin Zealot bol zase kombo kill v starých (a naozaj sa neprinútim napísať, že dobrých) Dredge deckoch. Z hrobu ste ho dostávali skrz Dread Return.

Zo zemí to bola napríklad Vitu-Ghazi, the City-Tree, spomínaná tiež i v minulom článku a takisto Sunhome, Fortress of the Legion, ktoré sa so Simic Growth Chamber a ostatnými bounce landami hrávalo a dodnes hráva v Amulet Titan decku.

Z nových mechaník sada predstavila hybridnú manu, ktorá sa od tej doby využíva v relatívne pravidelných intervaloch (viď posledná štandardná sada). No a tiež tu bolo samozrejme convoke, primárne spojené so selesnyánskou gildou a minimálne jedna silná na nej založená karta sa našla. Pričom tu mala premiéru  i jedna z najsilnejších a pre mňa osobne „tá“ najotravnejšia mechanika v Magicu – dredge. Tá bola pôvodne zase spojená s golgarijskou gildou a nakoniec skrz svoju silu logicky stvorila vlastný deck. No a radiance bola zase mechanika gildy boros, ale na rozdiel od ostatných tu predstavených sa nejako extra neujala. Aj keď výnimky sa našli (Bathe in Light). Rovnako nebol nejaký hukot ani mechanika dimirskej gildy transmute, ale tá sa aspoň trochu presadila ... o trochu neskôr (Tolaria West). Sada tiež celkom pritlačila na aury (ktoré sme vtedy ale ešte volali local enchantment – viď napríklad rozdiel medzi Hope Charm a Emerald Charm), ale tie zase až takú dieru do sveta neurobili. Takže nakoniec (nielen pre mňa) ikonický status získali predsa len iné karty.

Dark Confidant

Verím, že o karte na prvom mieste nemal nikto pochybnosti. Následné karty boli možno silnejšie a rozhodne sú (v jednom prípade potenciálne) silnejšie i dodnes, ale ak niektorá bytosť v Magicu získala ikonický status, tak to bol práve „Bob“. Od spôsobu svojho vzniku (bola to invitational karta Boba Mahersa), cez pomer jeho ceny, sily a schopnosti až po s jeho farbou neskutočne ladiaca mechanika a dokonca i flavour text. Dosiahol v podstate okamžitý úspech od štandardu po legacy. A na roky rokúce sa stal rockovou hviezdou modernu. No a asi už nikoho neprekvapí, že balíkom, v ktorom opíšem jeho prínos bude deck, v ktorom žiaril najviac a teda modernový Jund Midrange. Už nie raz som spomínal finále Players Championship v roku 2012 a súboj v ktorom Yuuya Watanabe porazil Shotu Yasooka. No a pre mňa to dodnes zostáva jedným z najlepších magicových súbojov a tiež príkladom toho, aký dokáže byť (nie-kombo) Magic zábavný. Víťazný Jund hral (vo svojej dobe) tak ultimátne a (dodnes) tak ikonické bytosti ako práve Dark Confidant, Tarmogoyf alebo Bloodbraid Elf! A tak ultimátne a ikonické spelly ako Liliana of the Veil, Lightning Bolt, Maelstrom Pulse, Terminate či Thoughtseize!! Prepáčte, nechal som sa uniesť. Balík hral napríklad i playset Kitchen Finks, ale to bol „iba“ metagame call na očakávaný turnaj plný silných Zoo balíkov. A tiež je to dobrá ukážka toho, ako sa Jund vždy vedel prispôsobiť mete. No a keďže táto modernová verzia Jundu (na rozdiel od svoje štandardnej) menila karty väčšinou jednu za jednu, tak v tejto verzie bol práve Bob nepostrádateľný pretože práve on bol zdrojom kartovej výhody. Takže aj keď je pravdou, že stále prichádzali nové a nové bytosti, ktoré sa v nejakom počte a na nejaký čas stávali súčasťou Jundu (Deathrite Shaman, Scavenging Ooze, Courser of Kruphix, Huntmaster of the Fells, ...), tak pozícia Confidanta bola roky rokúce neotrasiteľná. Jeden čas ste nemohli na turnaji ani otvoriť konzervu bez toho, aby na vás nevyskočila postupka: Inquisition of Kozilek/Lightning Bolt → Dark Confidant/Tarmogoyf → Liliana of the Veil → Bloodbraid Elf. Roky  2012 až 2016 boli rokmi, kedy Jund hral úlohu policajta modernu, Dark Confidant bol najlepšou „malou“ dvojmanovou bytosťou formátu a bola to ... dobrá doba. No a za mňa je škoda, že už skončila. A ak niekto vymyslí a spopularizuje Pre-Modern Horizons-Modern formát, tak ja budem prvý, ktorý sa naň prihlási.

Main

4 Bloodbraid Elf

4 Dark Confidant

4 Kitchen Finks

4 Tarmogoyf

4 Inquisition of Kozilek

1 Jund Charm

4 Lightning Bolt

2 Maelstrom Pulse

2 Terminate

2 Thoughtseize

4 Liliana of the Veil

4 Blackcleave Cliffs

2 Blood Crypt

1 Forest

1 Marsh Flats

1 Overgrown Tomb

2 Raging Ravine

1 Stomping Ground

2 Swamp

4 Treetop Village

3 Twilight Mire

4 Verdant Catacombs

Sideboard

2 Ancient Grudge

1 Batterskull

2 Grafdigger's Cage

1 Jund Charm

1 Nihil Spellbomb

2 Obstinate Baloth

1 Olivia Voldaren

2 Pyroclasm

2 Seal of Primordium

1 Thoughtseize

Overgrown Tomb a zvyšné shocklandy.

Ani táto voľba asi nie je pre nikoho prekvapením. Najlepším darom Wizardov hráčom - pokiaľ ide o zeme - boli podľa mňa dual landy s Alfy až Revised, potom fečky z Onslaught-u (a Zendikar-u) a nakoniec shocklandy z Ravnici. V tomto poradí.  Samozrejme, že sa začali okamžite hrať na štandarde, extended a potom moderne. No a ešte i dnes sa v Death's Shadow balíku hrávajú Watery Grave dokonca i na legacy. Ale deckom, ktorý maximalizoval zisk zo všetkých týchto zemí (napriek triomom a surveil landom) bol a dodnes je Domain balík, ktorý sa ale vtedy ešte volal Tribal Zoo. Pridávam verziu, s ktorou na Grand Prix v Madride v roku 2014 skončil Alexander Semkin po prvom dni neporazený. Deck vyzerá oproti jeho dnešnej verzii (nechcem povedať) trápne, ale hraje iba také „z dualov ťažiace“ karty ako Wild Nacatl a samozrejme Tribal Flames. Ale hraje ich a hraje i ravnické dualy. V balíku sú už i „modernejšie“ karty ako Snapcaster Mage, Geist of Saint Traft alebo Path to Exile, ale cieľ balíku je stále rovnako jednoduchý ako pri jeho vzniku. Zaútočiť v druhom kole 2/3-kou (Kird Ape) alebo ešte lepšie 3/3-kou (Nacatl), potom vyložiť 4/5-ku (Tarmogoyf) a nakoniec pomocou Tribal Flames (teraz už teda v kombinácii Flames - Snapcaster - Flames) doraziť súpera. Vždy som bol veľký fanúšik Tribal Zoo-a, ale môj strach z Blood Moon-u (ktorý pravidelne rozbíjal môj Jund) mi ho „znemožňoval“ hrať. Ale bol to na svoju dobu balík rozhodne zábavný a schopný naozaj rýchlych výhier. Aj keď to v tej dobe rozhodne nebol Tier 1 deck (ako na nedávnom moderne). Ale ak sa vrátim k téme shock landov, tak naozaj by bolo rýchlejšie vymenovať decky, ktoré ich nehrali, než naopak.  Takže aj keď v ďalších sadách prišli ďalšie „gildovné“ shock landy, už ich extra spomínať nebudem.

Main

4 Geist of Saint Traft

1 Ghor-Clan Rampager

2 Kird Ape

4 Noble Hierarch

3 Snapcaster Mage

4 Tarmogoyf

4 Wild Nacatl

4 Lightning Bolt

4 Lightning Helix

3 Path to Exile

4 Tribal Flames

1 Elspeth, Knight-Errant

4 Arid Mesa

1 Blood Crypt

1 Breeding Pool

1 Forest

1 Hallowed Fountain

1 Misty Rainforest

1 Plains

1 Sacred Foundry

4 Scalding Tarn

1 Steam Vents

1 Stomping Ground

1 Temple Garden

4 Wooded Foothills

Sideboard

2 Ancient Grudge

2 Aven Mindcensor

2 Mutagenic Growth

1 Path to Exile

3 Pillar of Flame

2 Qasali Pridemage

1 Ranger of Eos

2 Spellskite

Golgari Grave-Troll

Bol na dlhú dobu základom modernových Golgari a Sultai Dredge deckov a nakoniec musel byť na moderne zabanovaný a (až na „krátku“ epizódku rokov 2015 - 2017) je zabanovaný dodnes. Je tak jedinou kartou Magicu, ktorá bola zabanovaná dvakrát. No musím povedať, že nie som fanúšikom tohto decku. Chápem hráčov, ktorý si ho zvolili pre jeho zrejmú silu, ale toto naozaj nie je stratégia podľa mojej chuti. Takže ani neviem, či verzia, ktorú teraz uvádzam vôbec patrila vo svojej dobe medzi najsilnejšie. A jedná sa samozrejme modernovú verziu. Je pravda, že legacy verzia tohto decku patrila istý čas tiež k jedným z najbrutálnejších deckov formátu, ale keďže som legacy hral krátko (a zle), rozhodol som sa pre formát, kde som sa s ním stretával najčastejšie. Okolo roku 2016 tak mohol balík vyzerať i takto. Pointa bola (a je) stále rovnaká. Dostať do hrobu bytosť s čo najväčším „dredge countom“, potom si ju vrátiť do ruky a odomlieť si ďalšie dredge karty, potom si vrátiť na stôl odomletú Narcomoebu a „skrz“ ňu potom ideálne playset Prized Amalgam-a. Len v roku 2016 sa na zahadzovanie používali karty ako Insolent Neonate, Cathartic Reunion a Faithless Looting, najlepšou dredge bytosťou bol samozrejme spomínaný Golgari Grave-Troll a bytosťou, ktorou deck zabíjal bol spomínaný Prized Amalgam. Deck bol odolný na všetok destroy removal, čo bolo dôležité, pretože napríklad exilovacích globáliek v tej dobe veľa nebolo a bol naopak logicky „náchylný“ na všetok gravehate. Preto toľko ničenia artefaktov a očarovaní v sideboarde. Pretože práve v nich sa v tej dobe koncentroval najlepší grave hate (Grafdigger's Cage, Rest in Peace, Leyline of the Void, ...).

Main

4 Bloodghast

4 Golgari Grave-Troll

1 Haunted Dead

4 Insolent Neonate

4 Narcomoeba

4 Prized Amalgam

1 Scourge Devil

4 Stinkweed Imp

4 Cathartic Reunion

3 Conflagrate

1 Darkblast

4 Faithless Looting

2 Life from the Loam

4 Blackcleave Cliffs

4 Copperline Gorge

2 Dakmor Salvage

4 Gemstone Mine

4 Mana Confluence

2 Mountain

Sideboard

2 Abrupt Decay

1 Ancient Grudge

2 Collective Brutality

1 Gnaw to the Bone

2 Golgari Charm

4 Leyline of the Void

1 Lightning Axe

2 Nature's Claim

Bonus: Lightning Helix a Watchwolf

Tu znovu trochu podvádzam, ale tieto karty pre mňa proste patria k sebe. Watchwolf bol na dlhú dobu najlepšia bojová bytosť za 2 many a svojho času základ dokonca i extended Naya Zoo decku. No a  po Lightning Bolte je Lightning Helix pravdepodobne ten druhý najikonickejší burn, ktorý bol doteraz vydaný. V rovnakom decku v akom sa hrával napríklad Watchwolf (ale nielen tam), tak tam sa hral i jeden z najlepších topdeckov v dejinách Magicu. No a pre mňa tieto dve karty prosto reprezentujú staré dobré klasické Naya Zoo. Je pravda, že toto označenie sa už občas používalo i predtým - na označenie decku, ktorý hral väčší počet rôznych typov bytostí. Čím sa odlišoval od (v 90-tych rokoch bežnejšie hrávaných a zavedených) Monowhite a Monoblack Knechtov, alebo Monored Slightu, ktorého creature sekciu tvorili hlavne goblini. Ale podľa mňa až s príchodom bytostí ako práve Watchwolf a Isamaru, Hound of Konda a návratom Savannah Lions a Kird Ape (prišli v Kamigawe a v 9. edícii) sa začal pre balík, ktorý hral vlkov, opice, psov a levov – tento názov používať naozaj vo veľkom. A aj keď je pravda, že sa Helix hral rozhodne vo väčšom počte rôznorodejších deckov (od Boros Slightu, cez RDW a WRx Kontrol až po UWR Blink) a formátov (od štandardu po legacy), tak ako som napísal, pre mňa osobne patria tieto dve karty k sebe a k jednému decku. Ako napríklad balíku, s ktorým sa Craig Jones dostal na Pro Toure v Honolulu v roku 2006 až do finále. Hral „klasickú“ zbierku bytostí, ku ktorej ale pridal ešte kentaura (Burning-Tree Shaman) a spirita (Kami of Ancient Law) a tak mohol na stole prezentovať tlak pomocou lacných, ale (v pomere p/t – cena) veľmi schopných bytostí. No a na dorazenie súpera (alebo do mirroru) sa používal burn ako práve Lightning Helix, v tomto článku spomínaný Char alebo Flames of the Blood Hand, spomínané pre zmenu v diely prechádzajúcom.

Main

3 Burning-Tree Shaman

4 Isamaru, Hound of Konda

3 Kami of Ancient Law

4 Kird Ape

4 Savannah Lions

4 Watchwolf

2 Bathe in Light

4 Char

3 Flames of the Blood Hand

4 Lightning Helix

3 Shock

4 Battlefield Forge

1 Brushland

1 Eiganjo Castle

2 Forest

1 Karplusan Forest

1 Plains

4 Sacred Foundry

4 Stomping Ground

4 Temple Garden

Sideboard

1 Flames of the Blood Hand

2 Giant Solifuge

3 Guerrilla Tactics

3 Hunted Wumpus

2 Tin Street Hooligan

4 Umezawa's Jitte

Guildpact (2006)

Bol ako malá sada logicky slabšia, ale hlavne sa tu ukázalo, ako sa celý set zdal silnejší, než v skutočnosti bol. Teda ak si odmyslíme shock landy samozrejme. Ale aj tu sa niečo našlo. Taký Repeal sa ešte „celkom nedávno“ hrával v Monoblue Trone a dotiahol to i na legacy a dokonca vintage. Rovnako nenápadný Tin Street Hooligan a novou schopnosťou disponujúci Shattering Spree boli zase dobrá voľba v dobách, kedy patrila Affinita k najsilnejším deckom na moderne (a legacy). Ale artefaktov bolo silných stále dosť. No a Leyline of the Void bola na dlhú dobe jedným z najlepších grave hate kúskov. Teda než získala každá farba lacný spôsob ako sa jej zbaviť. No a z dvojfarebných kariet tu bolo „Putrefy v slabo ružovom“ a síce Mortify (vo svojej dobe slušný removal) a tiež Scab-Clan Mauler, čo bola bytosť s novou (spočiatku nie veľmi dobre prijatou) mechanikou bloodthirst, ktorý ale nakoniec „vyhral“ štandardný Pro Tour Honolulu v roku 2006.

Z nových mechaník prišiel klan gruul s bloodthirst, čo bola na začiatku rezervovane prijatá mechanika, ale ako schopnosť podporujúca útočenie sa nakoniec v istej miere hrala. Mechanika orzhovu haunt bola trochu mätúca a bola neskôr uznaná za omyl. No a izzetská replicate mala pár dobrých kariet a niektoré nich (spomínaný Shattering Spree) to vo svojej dobe dotiahli ďaleko. No ale s ultimatívnym dopadom (nehovoriac už o ikonickom statuse) to bolo trochu horšie a tak som vybral iba dve karty (a bonus).

Angel of Despair

Bol (popri v článku o Kamigawe spomínanom Kokusho, the Evening Star) jedným z najlepších reanimačných cieľov v slávnom Solar Flame* decku v esperských farbách (aj keď sme ich tak samozrejme v tej ešte dobe nevolali). Deck vyhrával na reanimáciu takýchto bytostí pomocou v deviatke vyjdúcej Zombify. Do hrobu sa dostávali pre zmenu pomocou v tomto sede vydanom Compulsive Research-u. No a v prípade, že reanimácia nedošla alebo nám súper napádal hrob, bol deck pripravený i na hardcastnutie takýchto bytostí pomocou artefaktového urýchlenia ako bol Azorius Signet a Dimir Signet. No a celé to strážil samozrejme Remand. Pokiaľ ide o spelly, tak zloženie sa extra nemenilo. Čo sa menilo boli po väčšinou bytosti, ktoré ste v tých balíkoch chceli reanimovať/zahrať. Okrem (v podstate nemenných) troch kusov Anjela a Kokusha to bývali – na základe osobných preferencií a očakávanej mety - napríklad Ink-Eyes, Servant of Oni, Yosei, the Morning Star, Akroma, Angel of Wrath alebo Adarkar Valkyrie. Deck sa dostal do Top 8 na Nationals v Nemecku, Japonsku a Kanade a dokonca vyhral Nationals v USA, kde bol dokonca trikrát v Top4. Deck síce neprežil rotáciu v roku 2007, ale je len príznačné, že po príchode Innistradu a karty Unburial Rites došlo k renesancii ... minimálne myšlienky a názvu decku. Teraz pridávam verziu, s ktorou Paul Cheon vyhral americké majstrovstvá (na ktorých skončil s rovnakým deckom na treťom mieste samotný Luis Scott-Vargas).

Main

3 Angel of Despair

3 Court Hussar

1 Ink-Eyes, Servant of Oni

1 Kokusho, the Evening Star

1 Meloku the Clouded Mirror

2 Yosei, the Morning Star

4 Compulsive Research

3 Mortify

2 Persecute

4 Remand

4 Wrath of God

3 Zombify

4 Azorius Signet

2 Dimir Signet

2 Azorius Chancery

2 Caves of Koilos

1 Eiganjo Castle

3 Godless Shrine

1 Hallowed Fountain

1 Island

1 Mikokoro, Center of the Sea

1 Minamo, School at Water Edge

1 Miren, the Moaning Well

2 Orzhov Basilica

1 Plains

1 Shizo, Death's Storehouse

2 Swamp

2 Tendo Ice Bridge

1 Underground River

1 Watery Grave

Sideboard

4 Castigate

3 Condemn

2 Cranial Extraction

4 Descendant of Kiyomaro

2 Persecute

* Deck (podľa dostupných zdrojov) vymyslel Naoki Shimizu a meno získal na základe podobnosti práve Angel of Despair a postavičky zo seriálu Dragon Ball menom Krillin (obaja boli plešatí). No práve Krillin v súbojoch víťazil vďaka spellu menom Solar Flame. Takže to s ikonickosťou tejto karty môžeme vyriešiť i tak ...

Electrolyze

Možno by toto mohla byť „len“ bonusová karta, ale predsa len sa vo svojej dobe hrala dosť. No a pre mňa na extended a potom na moderne na dlhú dobu predstavovala esenciálnu modro-červenú kartovú výhodu. No a tiež sa jednalo o (svojím spôsobom) nástupcu v tej dobe už iba „legacy legal“ Fire/Ice. Dokázala  zničiť malú bytosť, alebo dve ešte menšie, dokázala zasiahnuť hráča a ešte k tomu ťahala kartu. A aj keď je už dnes na moderne rozhodne lepšia možnosť (Flame of Anor), tak ešte v „nedávnej“ dobe (2019) sme na ňu v modernových deckoch naraziť mohli. Prikladám decklist balíku z podľa mňa zlatej éry modernu (2012-2015), konkrétne ten, s ktorým sa Shahar Shenhar stal majstrom sveta v roku 2013. Bola to totiž doba, kedy na formáte žiaril Snapcaster Mage a aj keď kombinácia Bolt – Snapcaster – Bolt patrila rozhodne k najčastejším, tak ani možnosť zahrať si v mid game Electrolyze z hrobu nepatrila k tým najslabším.

Main

2 Restoration Angel

4 Snapcaster Mage

2 Vendilion Clique

3 Cryptic Command

3 Electrolyze

4 Lightning Bolt

2 Lightning Helix

3 Mana Leak

3 Path to Exile

2 Shadow of Doubt

2 Spell Snare

2 Sphinx's Revelation

1 Think Twice

1 Ajani Vengeant

3 Arid Mesa

4 Celestial Colonnade

1 Glacial Fortress

2 Hallowed Fountain

2 Island

1 Mountain

1 Plains

1 Sacred Foundry

4 Scalding Tarn

2 Steam Vents

2 Sulfur Falls

3 Tectonic Edge

Sideboard

1 Celestial Purge

2 Counterflux

1 Dispel

1 Engineered Explosives

3 Molten Rain

2 Pyroclasm

2 Supreme Verdict

2 Thundermaw Hellkite

1 Vendilion Clique

Bonus: Burning-Tree Shaman

Toto nebola nejaká brutálna karta, ale svojho času sa dostala do mainov deckov od štandardu po legacy. Samozrejme kompetetívnosť týchto deckov bola na rôznej úrovni, ale balíky so Shaman-om na týchto formátoch rozhodne boli. Ale tou vecou, ktorou bola táto bytosť pre mňa ikonická bola jej vlastnosť. Teda ja uznávam, že mala na trojmanovku - na svoju dobu - i slušné staty, ale to pingovanie súpera (ale po hriechu vlastného hráča) za každú „nie manovú“ aktiváciu permanentu, to bolo to, čo ma zaujalo. V tých časoch totiž zelená veľa takýchto „sofistikovaných“ bytostí nemala. Prakticky žiadne. No a prikladám decklist Gruul Beats balíku, s ktorým  Mark Herberholz vyhral štandardný Pro Tour v Honolulu v roku 2006.  Pričom mal už v maine i nové karty ako Scab-Clan Mauler, asi najlepšiu bytosť s už gruulskou schopnosťou bloodthirst a  tiež už spomínané Kird Ape, Char a Flames of the Blood Hand. Dnes už trochu úsmevne pôsobí napríklad i taký Moldervine Cloak, ale bavíme sa o štandarde spred 19 rokov,  kedy ten power creep (v takej podobe, v akej ho poznáme dnes) bol iba „hudbou budúcnosti“.

Main

4 Burning-Tree Shaman

4 Dryad Sophisticate

3 Frenzied Goblin

4 Giant Solifuge

4 Kird Ape

4 Scab-Clan Mauler

4 Scorched Rusalka

4 Char

3 Flames of the Blood Hand

3 Moldervine Cloak

6 Forest

4 Karplusan Forest

7 Mountain

2 Skarrg, the Rage Pits

4 Stomping Ground

Sideboard

4 Blood Moon

1 Flames of the Blood Hand

2 Naturalize

2 Rumbling Slum

2 Tin Street Hooligan

4 Umezawa's Jitte

Dissension (2006)

Bola to posledná sada z bloku, ktorá priniesla zvyšné gildy. Z nových mechaník to teda bola azoriuská  forecast, ktorá pridávala kartám ešte jeden druh využitia bez toho, aby sme o túto kartu prišli. Mal to byť svojím spôsobom manasink do neskorších fáz hry, ale skončilo to ako dosť nepopulárna mechanika. Rakdoský hellbent odmeňoval „agresívne“ hranie, pretože pridával extra efekt kartám v prípade, keď mal hráč prázdnu ruku. Toto bola celkom dobre prijatá mechanika (o čom svedčí i to, že sa vrátila ako v Future Sighte, tak i v prvých Modern Horizons) a pár kariet bolo naozaj hrateľných. A to teraz hovoríme dokonca o legacy! No a vcelku flavourova simická graft mechanika narábala s +1/+1 countrami (umožňovala ich presúvať na práve prichodivšie bytosti), ale povedzme si otvorene evolve to nebolo. Sada tiež priniesla nové split karty a tiež prvýkrát rozšírila možnosti protekcie pomocou: protection from monocolored a protection from multicolored.

No a pokiaľ ide o karty, tak slušne obišla znovu zelená (ako samostatná, tak i v kombinácii s inou farbou). Dostala okrem iných i „nenápadnú“ Utopia Sprawl, ktorá v spolupráci s Arborf Elf-om dosiahla slušný úspech dokonca i na moderne. Červená neobišla tiež zle. Taká Demonfire to tiež dotiahla až na legacy, kde červení hráči zvlášť oceňovali jej potenciálnu neprerušiteľnosť a  Rakdos Pit Dragon sa pre zmenu hrával v legacy Dragon Stompy balíkoch. Biela dostala Condemn, ktorý sa stal až do vydania Path to Exile novým Swords to Plowshares a následne na moderne dlhú dobu fungoval ako ten piaty Path to Exile. Simic Sky Swallower sa hrával na legacy v Ichorid balíku a na vintage v Oath deckoch. Plus to bol jednu dobu jeden s tých lepších cieľov pre reanimáciu ako takú. Voidslime bolo všestranné prerušovanie, ktoré sa hrávalo na štandarde, extended a keďže malo dosah i na fečky, občas sa pozrelo i do sideboardov na legacy. No a Crime/Punishment sme ešte „nedávno“ mohli nájsť v sideboardoch balíkov na moderne a dokonca legacy. Na moderne ho prednedávnom hrával dokonca sám Reid Duke  v sideboardoch svojho Jundu (ale nie na turnajoch, tam už bohužiaľ Jund nemá šancu). No a „nástupca“ Wastelandu a predchodca Field of Ruin a podobných zemí -  Ghost Quarter sa hrával na viacerých formátoch a to až po legacy, pretože zvlášť s kartami ako Leonin Arbiter fungoval naozaj dobre.

Protean Hulk

Si zmienku zaslúži asi najviac, nakoľko sa jednalo o bytosť, ktorá spolu s kartou Flash brejkla legacy. Pretože sa stala súčasťou povestného kombo balíku, s ktorým ste vedeli vyhrať skôr, než sa prvý hráč vôbec dostal do svojej prvej main fázy. Vedel totiž aj v prípade, že začínal súper, vyhrať už v jeho upkeepe. Zahraním Gemstone Caverns a zahodením Simian Spirit Guide alebo Elvish Spirit Guide ste získali dve many na zahranie kúzla Flash, ktorým ste dostali do hry Hulka, samozrejme ho museli obetovať, ale to ste si potom našli štvoricu Disciple of the Vault a tiež palysety Shifting Wall a Phyrexian Marauder. Ako náhle ale prišli tieto artefaktové bytosti do hry, boli zničené a Disciple potom vedel udeliť (v ideálnom prípade) až 32 damage. A bolo po hre! Pričom by som rád by upozornil na iba 8 zemí v maine! Deck ale nebol nejako extra konzistentný - aj keď porážka súpera v prvom kole bola o dosť istejšia a v druhom kole už vysoko pravdepodobná – takže väčší úspech dosiahla iná verzia balíku. Tá rezignovala na Disciple of the Vault a tým i na takýto explozívny štart, ale získala za to viac istoty. Pretože tu ste kombom našli Carrion Feeder-a a Karmic Guide. Tá vrátila do hry Hulk-a, ktorého ste obetovali do Feedra a našli si Kiki-Jiki, Mirror Breaker. Ten potom s pomocou Guide (a obetovania) vytvoril slučku, ktorá vám dodala nekonečný počet lietajúcich 2/2-ják s haste. Deck teda nevedel vyhrať v súperovom upkeepe, bol ale ako som hovoril - výrazne konzistentnejší. Spoliehal sa na menší počet kariet v „post-hulk“ kombe (3 oproti 12 v predchádzajúcej verzii), takže dokázal do mainu vtesnať i ďalší „uhol útoku“ a to síce v tej dobe na legacy veľmi populárnu dvojku Counterbalance + Sensei's Divining Top. Zvyšok už slúžil iba na dohľadanie a ochranu komba. No a dokonca – a to je jediná vec, ktorá ma na tomto kombo decku potešila – i štvoricu Dark Confidantov. Pripájam oba decklisty. S tým druhým vyhral Steven Sadin Grand Prix Columbus v roku 2007. Niet divu, že čochvíľa bol Flash na legacy zakázaný a tým tento deck zlikvidovaný. Čo bolo iba dobré, zvlášť ak si uvedomíme práve vyjdúci Future Sight a s ním prichádzajúce Pact of Negation a Summoner´s Pact, ktoré by vyhrávanie s týmto deckom ešte viac uľahčili.

Main

4 Disciple of the Vault

4 Shifting Wall

4 Phyrexian Marauder

4 Protean Hulk

4 Elvish Spirit Guide

4 Simian Spirit Guide

3 Brainstorm

4 Mystical Tutor

4 Force of Will

4 Daze

4 Worldly Tutor

1 Chain of Vapor

4 Flash

4 Lotus Petal

4 Island

4 Gemstone Caverns

Main

1 Body Snatcher

1 Carrion Feeder

1 Karmic Guide

1 Kiki-Jiki, Mirror Breaker

4 Protean Hulk

4 Dark Confidant

4 Brainstorm

4 Daze

1 Echoing Truth

4 Flash

4 Force of Will

1 Massacre

4 Mystical Tutor

4 Chrome Mox

4 Counterbalance

4 Sensei's Divining Top

3 Flooded Strand

3 Island

4 Polluted Delta

1 Swamp

1 Tropical Island

1 Tundra

1 Underground Sea

Sideboard

4 Leyline of the Void

3 Massacre

4 Quirion Dryad

1 Reverent Silence

3 Swords to Plowshares

Infernal Tutor

Bola ďalšia kombo karta. A po Hulk-ovi ďalšia, ktorá si „pomohla“ kartou z Mirage. Len namiesto Flash-u to bol Lion´s Eye Diamond. Teda správnejšie by bolo asi napísať, že to bolo naopak, že Tutor pomáhal Lion´s Eye Diamond-u, ale chápete ma, že? No a najznámejšia bola asi ich spolupráca v „starom dobrom“ Ad Nauseam decku. Obe karty ste potom hrali/aktivovali v response. Ale keďže som sa extra rozpísal pri Hulk-ovi a keďže sa Ad Nauseam decky hrajú na legacy zo „všetkými“ spomínanými kľúčovými kartami v podstate dodnes a keďže kombo decku nie sú moja šálka kávy (čo je iba diplomaticky výraz pre fakt, že ... ich nemám rád), pridám iba „historický“ decklist, s ktorým sa Tommy Kolowith dostal do TOP 8 na Grand Prix Chicago v roku 2009.   Ak chcete, môžete si tiež prečítať i tretí diel tejto mojej série, kde spomínam práve Lion´s Eye Diamond.

Main

2 Ad Nauseam

4 Brainstorm

4 Burning Wish

2 Cabal Ritual

4 Dark Ritual

4 Duress

1 Ill-Gotten Gains

3 Infernal Tutor

3 Mystical Tutor

1 Orim's Chant

2 Ponder

4 Rite of Flame

1 Tendrils of Agony

3 Chrome Mox

4 Lion's Eye Diamond

4 Lotus Petal

1 Badlands

3 Bloodstained Mire

4 Gemstone Mine

3 Polluted Delta

2 Underground Sea

1 Volcanic Island

Sideboard

1 Empty the Warrens

1 Ill-Gotten Gains

1 Infernal Tutor

2 Meltdown

1 Orim's Chant

2 Pyroclasm

1 Rushing River

1 Telemin Performance

1 Tendrils of Agony

1 Thoughtseize

3 Vexing Shusher

Spell Snare

Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, tak modrá mala už pred touto kartou dlhú históriu jednomanových prerušovaní. Karty ako staré Blue Elemental Blast a Force Spike, alebo „novšie“ Annul a  Stifle boli modrým mágom k dispozícii už roky. Ale mali svoje obmedzenia. To síce mala i Spell Snare, ale vďaka manovej krivke balíkov na extended, moderne a legacy, to zase až také veľké obmedzenie nebolo. Podľa mňa zažila svoje najlepšie chvíle na moderne a to síce v dobe, kedy na tomto formáte nebolo k dispozícii žiadne poriadne dvojmanové prerušovanie (Counterspell prišiel až s Modern Horizons 2) a kedy boli dvojmanovky (Snapcaster Mage, Tarmogoyf, Dark Confidant, ...) na tomto formáte na vrchole. Takže práve vtedy (pred príchodom Counterspellu) získala táto karta na tomto formáte pre mňa svoj ultimatívny status. Ťažko sa vyberá nejaký konkrétny decklist, pretože Spell Snare bolo dlhodobo hrávané prerušovanie na mnohých formátoch, ale ako to už u takýchto kariet býva, bola to síce dôležitá, ale predsa len podporná karta týchto balíkov. Takže aj keď sa hrávala naozaj v širokej škále balíkov od UR a RUG Delvra, cez Faeries a Blue Moon až po Splinter Twin kombo, ja ju mám pre roky 2012 – 2016 (pre mňa zlatý vek modernu) najsilnejšie spojenú s klasickým „čistým“ UW Kontrolom - teda balíkom, ktorý hral karty ako Celestial Colonnade, Mana Leak, Vendilion Clique, Sphinx's Revelation alebo Supreme Verdict. Netvrdím, že už vtedy neboli lepšie verzie, ktoré napríklad splashovali červenú (práve pre karty z tohto setu ako boli Electrolyze a Lightning Helix), ale ja mám prosto v pamäti práve tento „starý dobrý“ modro-biely kontrol.

Main

3 Restoration Angel

4 Snapcaster Mage

3 Vendilion Clique

3 Wall of Omens

3 Cryptic Command

3 Mana Leak

4 Path to Exile

4 Serum Visions

1 Spell Pierce

4 Spell Snare

1 Sphinx's Revelation

2 Supreme Verdict

4 Celestial Colonnade

2 Hallowed Fountain

6 Island

1 Marsh Flats

4 Misty Rainforest

1 Moorland Haunt

2 Plains

1 Scalding Tarn

3 Tectonic Edge

1 Watery Grave

Sidebaord

1 Disenchant

2 Dispel

3 Kitchen Finks

1 Nihil Spellbomb

1 Oust

1 Phantasmal Image

2 Spreading Seas

2 Steel Sabotage

2 Supreme Verdict

Bonus: Trygon Predator

Všetci pravidelní čitatelia mojich článkov vedia, že nie som veľký fanúšik modrej (každý sme nejaký). Ale existovalo pár modrých (uznávam, že hlavne) bytostí, ktoré mi boli sympatické. Aj keď zase musím uznať, že sa jednalo o viacfarebné bytosti, ktoré „museli“ obsahovať zelenú a ideálne ešte jednu farbu k tomu. Jednalo sa o bytosti ako Rhox War Monk (o ňom si môžete prečítať môj starší článok s inej mojej série), Savage Knuckleblade či posledný prírastok „do skupiny“  Fangkeeper's Familiar. Ale prvým bol asi tento Predátor. V tej dobe disponoval netradičnou, ale silnou a využiteľnou schopnosťou a tak sa skoro okamžite dostal do mainov (alebo sideboardov) balíkov od štandardu po legacy. Ani na starších formátoch totiž nebol v tej dobe removal taký dobrý ako je dnes (čo i len na štandarde) a na takej legacy nebol ani problém, si ho v modrej ochrániť. No a pridávam (viac menej) generický decklist asi jediného môjho obľúbeného modrého legacy decku a síce UGr  Thresholdu (ale v pohode bol i UGw a UGb). Ten som už tiež minimálne raz v tejto sérii opisoval, takže iba stručne. Hrali sa tak 4 kúsky removalu (Bolt/Swords/Ghastly Demise), 8 – 10 kusov prerušovaní (FoW, Daze, Counterspell) a potom už iba nejaké to modré ťahanie kariet/plnenie hrobu (Brainstorm, Mental Note, Predict, ...), ktoré sa klasicky „dalo zahodiť do FoW“. No a hlavnými bytosťami boli stále Mongoose a Werebear, len Trygon vytlačil z týchto deckov tých väčších bijcov, ktorí sa normálne hrávali ako two off (Fledgling Dragon/Mystic Enforcer). Ono pravdepodobne bol Trygon signifikantnejší v legacy Bant Progenitus a Bant Countertop balíkoch, no ja som si vybral tento môj obľúbený. Ale nebojte sa i na Progenita a Countertop sa čoskoro dostane.

Main

4 Nimble Mongoose

4 Tarmogoyf

2 Trygon Predator

4 Brainstorm

4 Daze

3 Fire / Ice

4 Force of Will

4 Lightning Bolt

4 Ponder

4 Spell Snare

4 Stifle

1 Wipe Away

3 Flooded Strand

4 Polluted Delta

4 Tropical Island

4 Volcanic Island

4 Wasteland

Sideboard

1 Echoing Truth

1 Kira, Great Glass-Spinner

2 Krosan Grip

2 Pyroblast

1 Relic of Progenitus

3 Threads of Disloyalty

3 Tormod's Crypt

1 Trygon Predator

1 Vexing Shusher

No a to by bolo všetko. Ako vidíte, v článkoch z tejto série som výrazne obšírnejší než pri mojich iných článkoch, ale to hádam nevadí. No a dúfam, že ďalší diel, tentoraz o silovo, mechanicky ale hlavne flavourovo veľmi zaujímavom Time Spiral bloku tu bude už ... o trošku skôr. Plus sa do daného článku pokúsim vtesnať i „stratenú sadu“ z Ice Age – Coldsnap.

Poslat článek na e-mail

E-mail přijemce:	Váš e-mail:

Komentáře

Přispívat mohou pouze přihlášení uživatelé. Pokud chcete vložit komentář, přihlaste se ZDE.