Ultimátní karty z Kamigawy

Zdravím všetkých, som tu znova s ďalším dielom mojich neoficiálnych „Dejín MtG“. Teda ich „sub-série“ Ultimatívnych kariet. A pokračujem znovu tam, kde som naposledy skončil.

Len krátky prehlaď to čo už máme za sebou:

1. Silou rozdielne sady od Štvrtej po Ice Age,
2. rovnako rozdielne sady od Homelands po Alliances,
3. slušný prvý „moderný“ blok Mirage,
4. obľúbený a silný blok Tempest,
5. extra silný, ale menej obľúbený blok Urza´s Saga,
6. slabší blok Mercadian Masques,
7. viac ako silný a príbeh ukončujúci blok Invasion,
8. novo-príbehový a silný blok Odyssey,
9. v príbehu pokračujúci ale silovo nevyrovnaný blok Onslaught,
10. po Urza´s Sage asi do tej doby druhý najsilnejší Mirrodin,

Takže dnes je čas na pokračovanie a tým bude blok Kamigawa. Ten začal ešte ako tak sľubne, ale potom sa to už o dosť zhoršilo. Takže vo svojej dobe bol (minimálne v našom kultúrnom okruhu – ale myslím, že i inde) považovaný za slabý. Mal výborný príbeh, inšpiráciu čerpal z feudálneho Japonska a jeho mýtov, ale väčšina kariet bola považovaná za „nič moc“. Hlavne v porovnaní s predchádzajúcim Mirrodinom ale i blokmi Odyssey (Psychatog, Standstill, Shadowmage Infiltrator, Burning Wish, Cabal Therapy, ...) či Onslaught (fečky, Astral Slide, Lightning Rift, Goblin Piledriver, Tendrils of Agony, Dragonstorm, ...). Takže berte niektoré zo mnou spomínaných „ultimátnych“ kariet z rezervou.

Champions of Kamigawa (2004)

Bola to zvláštna sada. Napríklad pritlačila na legendárnosť a každá rérková bytosť v tejto sade bola legendárna. Ale zase  sa zmenilo i „legendary rule“ a dve rovnaké legendy sa navzájom ničili. Na čo sa hráči sťažovali hlavne v mirroroch. Ani „prvé“ flip karty sa nestretli s extra ohlasom. Podľa mňa bol ale problém hlavne v tom, že na tú masu kariet v sade, ich naozaj bolo relatívne málo naozaj silných (alebo ich čas ešte len mal prísť – viď. v minulom článku mnou spomínaný „LED syndróm“), plus boli predchádzajúce sady naozaj silné. No a boli tu i nové mechaniky, ktoré boli tiež považované za už slabé alebo metúce. Nové bushido pridávalo posilňovalo bytosti v kombate buď o +1/+1 alebo +2/+2 (iba jedna bytosť – sám Konda – sa posilňoval o +5/+5), čo nebolo zlé, ale flanking to nebol. Rovnako nový soulshift, bola schopnosť prilepená na spiritoch, umožňujúca pri ich smrti vrátiť iného z hrobu so ruky. Schopnosť to bola silná, ale bytosti ňou disponujúce nie. No a splice bolo tiež metúce, vyžadovalo k fungovaniu instanty a sorcery s subtypom arcane a ako celok sa veľmi neujalo. Možno preto, pretože tie najlepšie karty s touto mechanikou boli dobré i samy o sebe (Through the Breach, Desperate Ritual, ...). No ako som spomínal prvé flip karty tiež nezaujali. Mali zvláštny dizajn a tiež nepatrili k najsilnejším (boli to všetko bytosti).

No ale pár výnimiek by sa našlo.  Takže napríklad také Minamo, School at Water´s Edge sa zvyklo hrávať v modernových Merfolkoch ako poistka proti kartám ako Choke a Boil a dnes zažíva renesanciu napríklad vďaka interakcii s Jedným prsteňom. Tiež tu bolo Boseiju, Who Shelters All čo bol v podstate Cavern of Souls pre instanty a sorcery - hlavne v kombo deckoch, ktoré potrebovali aby im ten konkrétny spell (Tooth and Nail na štandarde, Scapeshift na moderne, Through the Breach na legacy) prešiel. Potom tu boli noví Savannah Lions s tvárou Isamaru, Hound of Konda. Dobre obišla hlavne červená, ktorá dostala Lava Spike, od svojho vydania hrávaný spell na moderne a legacy vo všetkých farebných variáciach Burnu. No a potom tu bol Through the Breach, ktorý sa ešte i dnes hráva v Gruul Eldrazioch na moderne a v Sneak and Breach na legacy. Pretože to sú decky, ktoré chcú vyhrať na jednu veľkú bytosť. Ďalej Desperate Ritual, ktorý sa dnes na moderne hráva v deckoch ako Belcher a Rakdos Phoenix, ale hlavne v jednom z nových top dog deckov – v Ruby Storm. Modrá dostala „nové Fact or Fiction“  a síce Gifts Ungiven, ktorá neskôr „dala meno“ celému radu deckov na všetkých formátoch (Gifts Storm, Gifts Reanimator, The Greater Gifts, ...). No naozaj slušné posily ale prišli i zelenej - Kodama´s Reach bola svojho času naozaj hrávaná rampa a jednu dobu bol Sakura-Tribe Elder na legacy najlepšou odpoveďou na potenciálny súperov Wasteland. No a bol tu tiež Troll Ascetic  na steroidoch - Kodama of the North Tree a spočiatku nenápadná, ale nakoniec slušná a ešte i dnes v modernovom Amulet Titan decku hrávaná Azusa, Lost but Seeking. Takže ako vidíte nie málo ... ale ani nie veľa. No a potom tu boli karty, ktoré boli naozaj silné. A keď hovorím silné, myslím naozaj, naozaj silné.

Sensei´s Divining Top

Spolu s Counterbalance vytvorila na moderne a legacy veľmi silný CounterTop balík. Hrali sa viaceré verzie, ale mne najviac v pamäti utkvel legacy balík CounterTop Progenitus, čo bol v podstate kontrolný balík v bant farbách. Pointa decku bola v tom, že so spomínaným modrým očarovaním na stole dokázal dobre postavený deck zastaviť skoro každého súpera. Hlavne na legacy, kde boli po väčšinou hrávané karty do mana value 3 (a skôr teda 1 a 2). Sensei´s Divining Top dokázala totiž manipulovať s vrchom knižnice a tak ste väčšinou dokázali mať na vrchu knižnice vždy tú „správnu“ kartu. No a jednomanovku v podstate vždy (Top sa sama vracala na vrch knižnice) – takže súper si už žiadnu do konca hry v podstate nezahral. Ale aj bez Counterbalance dokázala byť Top silná, pretože ste si stále vedeli nastaviť tú najlepšiu kartu z troch na vrch knižnice a ešte si ju i v prípade potreby instantne potiahnuť. Nebudem teraz  tvrdiť, že sa mi ten deck extra páčil, ale ak by som prižmúril oči, bola to vlastné nová verzia UGx Threshold deckov spred pár rokov :o) Hral tie najlepšie zelené bytosti. Len namiesto Nimble Mongoose a Werebear-a to boli Noble Hierarch, Tarmogoyf, Trygon Predator a môj obľúbený (viď. jeden z mojich predchádzajúcich článkov) Rhox War Monk. Tiež hral balík menej zemí ako „staré thresholdy“ a tie najlepšie modré spelly ako Ponder a Brainstorm a z prerušovaní samozrejme Force of Will a Daze (ak hráte bytosti, musíte vedieť prerušovať zadarmo). Bielu ste hrali v podstate iba kvôli Swords to Plowshares a War Monk-ovi. Áno, tak silná to niekedy bola bytosť. Deck zastavil súpera spomínaným „lockom“ a nakoniec ho zabil v tej dobe neskutočne silný Progenitus, ktorého sme do hry dostali pomocou – ako inak zelenej karty :o) - Natural Order.  Sám neverím, že to hovorím, ale ... bol to naozaj zábavný (kontrolný) deck.  Ale aby som to nezahovoril, Sensei´s Divining Top bola nakoniec skoro na všetkých formátoch zabanovaná.  Na extended v roku 2008,  na moderne v podstate od jeho vzniku (2011) a na legacy v roku 2017. No nie preto, pretože bola extrémne broken (aj keď samozrejme bola), ale skôr preto, pretože príliš spomaľovala hru, čo bol problém zvlášť na veľkých turnajoch.

Main

4 Noble Hierarch

4 Tarmogoyf

3 Rhox War Monk

2 Trygon Predator

1 Progenitus

3 Ponder

4 Brainstorm

3 Sensei's Divining Top

4 Counterbalance

3 Daze

4 Force of Will

3 Natural Order

4 Swords to Plowshares

1 Dryad Arbor

1 Flooded Strand

1 Forest

1 Island

4 Misty Rainforest

1 Plains

3 Tropical Island

2 Tundra

1 Volcanic Island

3 Windswept Heath

Sideboard

3 Dispel

3 Firespout

2 Krosan Grip

2 Pithing Needle

1 Ravenous Trap

2 Relic of Progenitus

1 Rhox War Monk

1 Volcanic Island

Kiki-Jiki, Mirror Breaker

Bola od svojho vydania kľúčová bytosť mnohých kombo deckov snažiacich sa zneužiť rôzne bytosti s enters the battlefield abilitou. Či už sa hráči o niečo pokúšali na štandarde (napríklad v balíku postavenom okolo v minulom článku mnou odignorovanej karty Tooth and Nail)  alebo extended (PTQ v Honolulu v roku 2009 vyhral deck postavený práve na spolupráci Kiiki-Jiki a Pestermite). Ale formátom, na ktorom som ho ja stretával logicky najviac bol práve modern. A deckom bolo samozrejme „staré dobré“ Splinter Twin Kombo. No a keďže je Splinter Twin na moderne už nejaký čas zabannovaný, tak len malé pripomenutie. Bol to modro-červený kombo deck, ktorého primárnym cieľom bolo na konci súperovho kola dostať na stôl (ako inak) modrú bytosť s flashom a možnosťou niečo untapnúť. Hrávali sa teda (v závislosti od doby svojho vydania) Deceiver Exarch a/alebo Pestermite. No a dané bytosti sme potom očarovali enchantmentom Splinter Twin (častejšie) alebo kopírovali práve skrz Kik-Jiki (ako plán B). Takto sme si potom vytvorili nekonečne veľkú (v prvých rokoch modernu sme nemuseli určiť konkrétne číslo) armádu haste tokenov, ktorými sme potom zabili oponenta. Je pravda, že pre tento deck bolo menované červené očarovanie dôležitejšie ako tento červený goblin – o čom svedčí i to, že sa po väčšinou hrával iba ako one či two-off – čo nakoniec viedlo i k zabannovaniu Splinter Twinu (o tom ale až pri „jeho“ článku), ale i Kiki-Jiki bol silný. A o jeho sile svedčí i to, že sa občas na moderne objavuje i dnes. Teraz napríklad v Rakdos Goblinoch, ale v roku 2023 sa o jeho opätovné kombo „zneužite“ v Jeskai Kiki-Jiki decku pokúšal i sám veľký LSV. No a ja pridávam verziu, s ktorou Patrick Dickmann vyhral Grand Prix v Antverpách v roku 2013.

Main

2 Deceiver Exarch

1 Kiki-Jiki, Mirror Breaker

4 Pestermite

4 Splinter Twin

2 Grim Lavamancer

1 Dispel

2 Cryptic Command

2 Izzet Charm

4 Lightning Bolt

2 Peek

3 Remand

4 Serum Visions

4 Snapcaster Mage

2 Vendilion Clique

1 Breeding Pool

1 Desolate Lighthouse

3 Island

4 Misty Rainforest

1 Mountain

4 Scalding Tarn

3 Steam Vents

4 Sulfur Falls

2 Tectonic Edge

Sideboard

2 Ancient Grudge

2 Batterskull

1 Dismember

1 Dispel

1 Engineered Explosives

1 Grim Lavamancer

3 Molten Rain

2 Relic of Progenitus

2 Threads of Disloyalty

Glimpse of Nature

Nesťažujem sa, zelená toho dostala v tejto sade dosť. A toto bolo pravdepodobne to najlepšie, čo mohla získať. Aj keď musím priznať, že mojim favoritom z tejto sady je rozhodne Sakura-Tribe Elder. Ale Glimpse. Táto karta rozhodne nie je niečo, čo by ste si dali do fér decku. Ale ak máte deck, ktorý chce a môže „súkať“ jednu bytosť za druhou, lepšiu posilu (za jednu manu) si nemôžete želať. A tak väčšinu hráčov okamžite napadli Elfovia. No a tí mali najlepšiu pozíciu asi na legacy. Možno i preto, pretože na moderne bola táto karta rovno zabanovaná od jeho vzniku. Takže legacy. Na tomto formáte to bol/je deck plný malých po väčšinou jednomanových bytostí (tak dve tretiny v závislosti od verzie). Takže bolo iba logické to využiť. Glimpse totiž ťahá karty za zakúzlenie bytostí (nemusia resolvnúť) a tak stačí aby neopatrný súper nechal prejsť toto sorcery a ono už legacy elfom zariadi jedno naozaj explozívne kolo. Možno i preto ho (údajne) považuje za svoj najobľúbenejší legacy deck i samotný Mr. Jund Reid Duke. No a toto je „historická“ verzia, s ktorou práve Reid vyhral SCG Legacy Open Philadelphia v roku 2013. Balík využíval naozaj najlepších elfov – napríklad taký Deathrite Shaman bol vtedy na formáte ešte povolený – ale plán bol vyhrať na jedno „veľké kolo“. Teda: pretlačiť Glimpse a potom za masu many zoslať masu elfov  - pričom na vyprodukovanie masy many sa vtedy využívalo kombo Heritage Druid/Nettle Sentinel – a nakoniec pomocou kúzla Natural Order dostať do hry Craterhoof Behemoth-a (plán B mohol byť Green Sun's Zenith).  Všimnite si, že aj keď to bol zelený deck, tak v sideboarde mal i bielu  - Qasali Pridemage (čo old school hráč ako ja rozhodne vítal), čiernu - Cabal Therapy, Thoughtseize, Abrupt Decay, modrú - Mindbreak Trap a dokonca Progenita. Ale ak nejaká karta udržala Elfov na tak silnom formáte tak dlho – bola to asi naozaj Glimpse. A preto je tu.

Main

2  Craterhoof Behemoth

4  Deathrite Shaman

4  Elvish Visionary

2  Fyndhorn Elves

4  Heritage Druid

1  Llanowar Elves

4  Nettle Sentinel

4  Quirion Ranger

4  Wirewood Symbiote

4  Glimpse of Nature

4  Green Sun's Zenith

3  Natural Order

2  Dryad Arbor

1  Forest

2  Bayou

1  Misty Rainforest

1  Savannah

1  Verdant Catacombs

4  Windswept Heath

4  Wooded Foothills

4  Gaea's Cradle

Sideboard

1  Qasali Pridemage

1  Scavenging Ooze

2  Abrupt Decay

2  Mindbreak Trap

1  Progenitus

3  Cabal Therapy

1  Natural Order

4  Thoughtseize

Bonus: Kokusho, the Evening Star a Yosei, the Morning Star

Tu trochu vykradnem sám seba. Pre drakov v MtG mám slabosť a tu som sa nevedel rozhodnúť ktorému „dám prednosť“. Obaja draci boli jednými z najsilnejších bytostí sady, aj keď sa ich efekt spúšťal „až“ pri ich smrti (rovnako ako pri posledných drakoch s Kamigawy) a viac menej sa na rovnako objavovali v tých silnejších štandardných balíkoch tej doby. Takže „kombo kúsok“ Kokusho čerpal silu zo spomínanej zmeny „legendary“ pravidla, ktoré hovorilo, že ak zahráte dve legendy sú obe zničené (predtým, ste tú druhú prosto nemohli zahrať). A tak často nebol problém udeliť 10 damage „z ničoho“. Yosei (ale i Kokusho) sa objavoval jednak v Greater Good/Gift decku, kde práve biela legenda v spolupráci so zeleným očarovaním Greater Good mala slúžiť na „zalockovanie“ súpera a znemožnenie jeho obrany. Taktiež sa ale Yosei hrával v „priamočiarejších“ zeleno-bielych Ghazi Glare balíkoch akcelerujúcich pomocou Llanowarských Elfov a Birds of Paradise do bytostí ako Loxodon Hierarch, Kodama of the North Tree a samozrejme Yosei. Katsuhiro Mori s takýmto balíkom vyhral World Championship v roku 2005 a Frank Karsten hrajúci Greater Gift skončil druhý. Obaja hrali vo svojich deckoch kopec kariet, ktoré prišli s touto sadou ako práve Kokusho a Yosei, ale i Kodama, Sakura-Tribe Elder, Gifts Ungiven, Kodama's Reach a podobne. Takže tu som trochu podvádzal a pridal som ich oboch. Rovnako ako decklisty zo spomínaného turnaja.

Yosei Ghazi Glare

Main

3 Arashi, the Sky Asunder

1 Birds of Paradise

3 Kodama of the North Tree

3 Llanowar Elves

4 Loxodon Hierarch

4 Selesnya Guildmage

4 Wood Elves

2 Yosei, the Morning Star

2 Congregation at Dawn

2 Seed Spark

3 Glare of Subdual

3 Pithing Needle

3 Umezawa's Jitte

4 Brushland

5 Forest

1 Okina, Temple to the Grandfathers

1 Plains

4 Selesnya Sanctuary

4 Temple Garden

4 Vitu-Ghazi, the City-Tree

Sideboard

2 Carven Caryatid

2 Greater Good

3 Hokori, Dust Drinker

1 Kodama of the North Tree

1 Kodama's Reach

2 Naturalize

1 Seedborn Muse

1 Wrath of God

2 Yosei, the Morning Star

Kokusho Greater Good

Main

1 Kagemaro, First to Suffer

2 Kokusho, the Evening Star

4 Sakura-Tribe Elder

4 Yosei, the Morning Star

2 Farseek

3 Gifts Ungiven

3 Goryo's Vengeance

4 Kodama's Reach

1 Last Gasp

1 Putrefy

1 Reclaim

1 Recollect

4 Wrath of God

3 Greater Good

3 Sensei's Divining Top

2 Brushland

4 Forest

1 Island

1 Miren, the Moaning Well

1 Okina, Temple to the Grandfathers

2 Overgrown Tomb

3 Plains

1 Shizo, Death's Storehouse

3 Swamp

2 Temple Garden

2 Tendo Ice Bridge

1 Watery Grave

Sideboard

1 Cranial Extraction

1 Death Denied

4 Defense Grid

1 Dosan the Falling Leaf

1 Hana Kami

1 Hideous Laughter

1 Ink-Eyes, Servant of Oni

1 Last Gasp

1 Loxodon Hierarch

1 Meloku the Clouded Mirror

1 Rending Vines

1 Soulless Revival

Betrayers of Kamigawa (2005)

Bola o dosť slabšia ako prvá sada bloku. Ako na karty dobré vo svojej dobe, tak i na tie „LED“ karty. Pretože i v tejto sade prišli karty, ktoré boli v dobe svojho príchodu považované za slabé, ale postupne mnohé z nich – za tých správnych okolností – získali na cene (a tým myslím ako hrateľnosť, tak i ich finančnú hodnotu). A myslím, že nikoho z nás nenapadne lepší príklad ako nedávno raketovo vystreliace Shuko. Ktoré nerobí v podstate nič, „len, že spolupracuje“ s Nadu. Ale pár kariet sa predsa len našlo. No postupne. Z nových mechaník prišlo „zlacňujúce“, ale útok vyžadujúce ninjutsu, ktoré nebolo zlé, ale až taká bomba to nebola. A tiež tu bol predchodca emerge a síce offering, ktoré bolo prilepené na cykle patrónov nie-ľudských rás Kamigawy. Ale späť ku kartám. Tak ako prvá sada bloku dopriala (uznávam) zelenej, tentoraz obišla najlepšie modrá. Dostala výbornú Kiru, Great Glass-Spinner, ktorá sa hrávala i v modernových  Merfolkoch, potom tu bol „fixnutý“ Force of Will v podobe Disrupting Shoal, na istý čas najlepšie kradnutie bytostí (čítaj Tarmogoyfa) na legacy - Threads of Disloyalty a tiež nadlho najlepšia bytosť so schopnosťou ninjutsu Ninja of the Deep Hours. Zelená dostala iba „kombo kúsok“ Nourishing Shoal. Ale vybral som tri iné karty. Len (z môjho pohľadu bohužiaľ) nepridám žiaden bonus, pretože ma vtedy výrazne nezaujala žiadna karta z tejto sady.

Umezawa´s Jitte

Na druhej strane bola v tejto sade možno druhá najsilnejšia karta z celého bloku, ktorá je do dnešných dní dokonca zabannovaná na moderne (bola to jedna z tých kariet, ktorá bola preventívne zakázaná ešte pred prvým veľkým turnajom). Pretože ako bezfarebný artefakt dokázala pre „každý aggro deck“ zariadiť všetko. Posilňovala vlastné bytosti, zabíjala tie súperove a dokonca v prípade potreby i pridávala životy.  No a hrala sa na všetkých veľkých formátoch. Na štandarde s ňou v už spomínanom balíku Ghazi Glare Katsuhiro Mori  vyhral Majstrovstvá sveta v roku 2005. Na extedned sa napríklad dostala do finále Pro Tour Los Angeles v roku 2005 v Madness Tog balíku a tiež „vyhrala“ Pro Tour Valencia v roku 2007 v CounterTop Goyf decku (a hrala sa v „každom“ Zoo decku). No a na legacy to s ňou v silnom UGw Thresholde dotiahol Daniel Krutil na Grand Prix Lille v roku 2005 až do finále. No a na legacy sa hráva (ako one off) dodnes. Keďže som ale threshold decky už rozoberal v minulých článkoch a Ghazi Glare dokonca iba o kúsok vyššie, tak tu pridám deklist iného balíku. Mne sa najviac páčilo Naya Zoo, s ktorým to na Pro Tour v Honolulu v roku 2006 dotiahol Craig Jones až do finále. Je pravda, že práve v tomto decku bola Jitta iba v sidebaorde na aggro mirror, ale v tejto creature mete (teda skoro) to bola naozaj silná karta. V Top 8 to bola najhranejšia karta (bola v nej 16-krát). Údernosť balíku bola teda naozaj založená hlavne na silných bytostiach z Ravnici (Watchwolf, Burning-Tree Shaman) a Deviatej edície (Kird Ape, Savannah Lions), ale i karty z tohto bloku mali svoju štandardnú silu (Isamaru, Hound of Konda, Flames of the Blood Hand). No a Jitte tu bola klasický mirror breaker. Pretože bola neskutočná ako v každom aggro decku, tak i proti každému aggro decku.

Main

3 Burning-Tree Shaman

4 Isamaru, Hound of Konda

3 Kami of Ancient Law

4 Kird Ape

4 Savannah Lions

4 Watchwolf

2 Bathe in Light

4 Char

3 Flames of the Blood Hand

4 Lightning Helix

3 Shock

4 Battlefield Forge

1 Brushland

1 Eiganjo Castle

2 Forest

1 Karplusan Forest

1 Plains

4 Sacred Foundry

4 Stomping Ground

4 Temple Garden

Sideboard

1 Flames of the Blood Hand

2 Giant Solifuge

3 Guerrilla Tactics

3 Hunted Wumpus

2 Tin Street Hooligan

4 Umezawa's Jitte

Goryo´s Vengeance

Najprv bola základom „hrobolezeckých“ deckov Animate Dead, potom Necromancy a následne Reanimate. No ale v tejto sade prišlo Goryo´s Vengeance. Ďalšia s kariet, ktorá síce mala arcane mechaniku, ale ktorá sa okolo tejto mechaniky (skoro) vôbec nehrala. Pretože bola vynikajúca i sama o sebe. Plus je to ďalšia karta, ktorej sila - podobne ako napríklad u Green Sun's Zenith-u – rástla s tým ako do Magicu prichádzali stále nové a nové bytosti. Pretože na štandarde ju vo finále Majstrovstiev sveta v roku 2005 hral Frank Karsten vo svojom Greater Gift decku. Kde s ňou ale reanimoval „iba“ drakov ako Yosei a Kokusho. Potom bol relatívne dlho kľud, predsa len v „predcommanderovských časoch“ až také extra silné legendy neboli. A ak boli, tak boli na legacy, kde mali hráči k dispozícii o manu lacnejšiu Reanimate. No ale veci sa zmenili v roku 2010, kedy prišiel Zendikar, konkrétne teda sada Rise of the Eldrazi. Takže na moderne sa začala v Goryo´s Vengeance decku hrať Emrakul, the Aeons Torn. Ale stačili dva roky, príchod Avacyn Restored a „tou bytosťou“ sa stal Griselbrand. No myslím si, že vysvetľovať ako funguje takýto deck dnes naozaj netreba. Takže iba stručne popíšem verziu, ktorá to na Grand Prix Charlotte v roku 2015 dotiahla do Top 8. Primárnym reanimačným cieľom bol samozrejme Griselbrand, ale ako plán B (ak by nám ho súper odstránil pomocou Surgical Extraction/ Extirpate) tu bol Borborygmos Enraged. No a ako plán C tu bol Worldspine Wurm, ktorého sme do hry dostávali pomocou Through the Breach. Wurm tiež spolupracoval s Nourishing Shoal pri obnove životov stratených buď Griselbrandom, alebo súperovým extra rýchlym Burnom. Dostať cieľ do hrobu mal za úlohu (vtedy ešte nezabanovaný) Faithless Looting a Tormenting Voice. Na urýchlenie slúžila (tiež ešte vtedy nezabanovaná) Simian Spirit Guide. Takže princíp v podstate rovnaký ako dnes, len zloženie kariet bolo trochu iné.

Main

2 Borborygmos Enraged

4 Griselbrand

4 Simian Spirit Guide

4 Worldspine Wurm

2 Desperate Ritual

4 Faithless Looting

4 Goryo's Vengeance

2 Manamorphose

4 Night's Whisper

4 Nourishing Shoal

1 Noxious Revival

4 Through the Breach

2 Tormenting Voice

2 Blackcleave Cliffs

2 Blood Crypt

4 Bloodstained Mire

2 Mountain

5 Swamp

4 Temple of Malice

Sideboard

4 Blood Moon

1 Defense Grid

3 Pact of Negation

1 Pithing Needle

3 Pyroclasm

2 Thoughtseize

1 Torpor Orb

Blazing Shoal

Bola to karta, ktorá mala „stále“ svoje kombo využitie, ale ktorej „päť minút slávy“ prišlo po vzniku modernu. Vtedy totiž vznikol i silný Infect Combo deck, ktorý dokázal súpera zabiť v druhom kole. Základom boli lacné bytosti  s infectom Glistener Elf, Inkmoth Nexus a Vector Asp, ktoré boli v druhom kole posilnené práve pomocou Blazing Shoal zahodením niečoho ako Progenitus alebo Reaper King. Takže potom dokázali útokom udeliť 11 poison damage, čo znamenalo tú spomínanú druhokolovú porážku súpera. Zvyšok decku už slúžil buď na lacné nájdenie komba – kde možnosti boli Plunge into Darkness, Spoils of the Vault alebo Summoner's Pact, alebo na jeho ochranu a „pretlačenie“. Tu sa hrali znova všetko lacné, alebo ešte lepšie free spelly ako Pact of Negation, Slaughter Pact, Gitaxian Probe a Inquisition of Kozilek. No a tých päť minút slávy som v úvode spomínal preto, pretože skrz ten veľmi konzistentný turn two kill, bol skoro okamžite - v septembri 2011 - Blazing Shoal zabannovaný. Aby ste chápali - modern ako „papierový“ formát vznikol v auguste 2011. Toto je verzia decku, ktorú hral na Pro Toure vo  Philadelphii v spomínanom roku sám Martin Jůza. Je pravda, že menej samovražedná Monoblue verzia (nehrala Spoils of the Vault) tohto decku to dotiahla až do semifinále, ale ja som zvolil tú údernejšiu verziu.

Main

4 Glistener Elf

4 Inkmoth Nexus

1 Vector Asp

4 Blazing Shoal

4 Progenitus

4 Reaper King

4 Plunge into Darkness

4 Spoils of the Vault

4 Inquisition of Kozilek

4 Gitaxian Probe

4 Pact of Negation

4 Slaughter Pact

4 Verdant Catacombs

4 Gemstone Mine

4 Llanowar Wastes

1 Overgrown Tomb

1 Forest

1 Swamp

Sidebaord

4 Spellskite

4 Duress

4 Smother

3 Plague Stinger

Saviors of Kamigawa (2005)

Najslabšia sada celého bloku. Už na prvý pohľad naozaj veľkou silou neohúrila, ale ak ste veľmi hľadali, pár hrateľných kariet sa našlo. A bolo tu i zopár „zaujímavostí“. Taká Evermind bola napríklad prvá karta Magicu bez casting costu. No a One with Nothing je veľkou časťou hráčov považovaná za najhoršiu magicovú kartu v dejinách. Ale teraz k tým lepším. Na štandarde sa hrávali noví knechti Hand of Honor a Hand of Cruelty a zelenej prišiel veľký finisher a utility karta v jednom - Arashi, the Sky Asunder. No a na moderne sa svojho času Oboro, Palace in the Clouds (podobne ako Minamo) hrávalo na ochranu pred Boil a Choke a  občas tiež ako ochrana pred discardujúcou Lilianou. To teda bolo ešte v dobe kedy bol Jund všade. Boli tu i silné sideboardové karty ako anti-affinity Kataki, War´s Wage a hlavne Pithing Needle, čo bola na dlhú dobu jedna z najlepších hate kariet všetkých formátov. Ale to bolo asi tak všetko a dokonca i nové mechaniky boli zvláštne. Nová sweep mechanika „nútila“ vracať si zeme na ruku a tým nás spomaľovala, ale hlavne tu boli lepšie karty, ktoré robili (skoro) to isté. Tiež tu bol epic, ktorý priniesol i jednu z tých silnejších kariet - Enduring Ideal a „wisdom“, ktorý zosilňoval efekt spellu či bytosti v závislosti od počtu kariet na vašej ruke. Na druhej strane aspoň, že tu bol predstavený channel, ktorý prinášal v tej dobe (skoro) neprerušiteľný efekt a to bola rozhodne výhoda. I tu zaujal ale hlavne už spomínaný Arashi. Takže nech sa námahám ako sa namáham, žiadnu naozaj ultimatívnu kartu som nenašiel. Takže som vybral aspoň dve hrávané karty a znovu - žiaden bonus.

Enduring Ideal

Vytvoril na štandarde vlastný kombo deck. No a na spomínaných Majstrovstvách sveta v roku 2005 to tento Enduring Ideal deck dotiahol až do semifinále. Deck bol relatívne jednoduchý. Cieľom bolo dožiť sa (Wrath of God) urýchleného (Boros Signet, Fellwar Stone) zahrania tohto spellu a následne potom buď stabilizovať (Confiscate, Faith's Fetters), ak to bolo nutné, alebo rovno zabiť súpera (Form of the Dragon). Nebol to deck s nejakou extra úspešnou alebo extra dlhou constructed históriou, ale aspoň to skoro v rovnakej podobe potom tento balík na extended dotiahol i do finále Pro Tour Valencia v roku 2007 a do Top 8 na Grand Prix vo Viedni v roku 2008.

Main

1 Compulsive Research

4 Enduring Ideal

4 Sleight of Hand

4 Telling Time

4 Wrath of God

4 Boros Signet

3 Confiscate

4 Faith's Fetters

4 Fellwar Stone

3 Form of the Dragon

1 Ivory Mask

1 Zur's Weirding

4 Adarkar Wastes

1 Boseiju, Who Shelters All

7 Island

3 Plains

4 Sacred Foundry

4 Tendo Ice Bridge

Sideboard

4 Defense Grid

1 Genju of the Realm

1 Ivory Mask

4 Mana Leak

1 Privileged Position

4 Pyroclasm

Ebony Owl Netsuke

A tu už naozaj varím z vody. Deck Owling Mine existoval na štandarde v podstate iba „chvíľu“. Ale zase to na už spomínanom Pro Toure v Honolulu v roku 2006 dotiahol do Top 8. Dokonca v dvoch kusoch. Ani tu nebola základná myšlienka decku nejako extra komplikovaná. Ebony Owl Netsuke bol (je) artefakt, ktorý zraňoval súpera za 4 životy v jeho upkeepe vždy, keď mal na ruke 7 a viac kariet. No a na dosiahnutie toho sa hrávala druhá polovička komba a síce Howling Mine a „Howling Mine s nožičkami“ - Kami of the Crescent Moon. Plus pár ďalších kariet ako Evacuation, Mikokoro, Center of the Sea s tiež Boomerang a Eye of Nowhere, ktoré nás na kolo vedeli ako zbaviť nepríjemných permanentov súpera (a zvýšiť mu tiež počet kariet na ruke), tak i v prípade nutnosti „ochrániť“ naše kľúčové artefakty. No a na dorazenie Owl-om načatého súpera slúžil i Sudden Impact. A to bolo asi tak všetko.

Main

4 Kami of the Crescent Moon

4 Boomerang

2 Evacuation

4 Exhaustion

4 Eye of Nowhere

4 Remand

4 Sleight of Hand

4 Sudden Impact

4 Ebony Owl Netsuke

4 Howling Mine

10 Island

2 Mikokoro, Center of the Sea

2 Mountain

4 Shivan Reef

4 Steam Vents

Sideboard

3 Blood Moon

3 Mana Leak

2 Meloku the Clouded Mirror

3 Pyroclasm

4 Threads of Disloyalty

No a to by bolo asi tak všetko. Najbližšie to už bude o dosť lepšie, pretože prichádzajúcim setom bola Ravnica. Zatiaľ sa ako vždy teším na vaše pripomienky a postrehy v komentároch.